Ako dlho trvá aklimatizácia na dovolenke?
ZDRAVIE A KRÁSA - RELAX A POHYB Dovolenka, na ktorú sa tešíme celé mesiace, môže napokon dopadnúť úplne inak, ako sme očakávali. Týchto pár dní, ktoré sú v našich predstavách synonymom relaxu a absolútneho oddychu, totiž nebude stačiť na aklimatizáciu nášho organizmu na nové prostredie.
Ak preceníme svoju kondíciu a podceníme klimaticky odlišné podmienky neraz na inom kontinente, môžeme sa z vysnívanej dovolenky vrátiť napokon vyčerpaní. Problémom je krátky časový priestor na regeneráciu síl. Absolútnym rizikom môže byť tak obľúbená dovolenka typu last minute, keď sme schopní rozhodnúť sa v priebehu pár hodín pre oddych na druhom konci sveta. A tak v posledné dni pred odchodom sa angažujeme v práci ešte viac ako inokedy, aby náhly odchod šéfovi neprekážal, stíhame sa v strese pobaliť, absolvujeme dlhú cestu lietadlom, zvykáme si na extrémne horúčavy a exotickú stravu a vrháme sa bez fyzickej prípravy do rozbúreného mora. Pre organizmus je to, samozrejme, obrovská záťaž.
Žiada si to aj niekoľko dní
Podľa odborníčky na bioklimatológiu RNDr. Zlaty Čabajovej si v prostredí s odlišnými klimatickými podmienkami zvykáme 4 až 7 dní. Netrénovaný organizmus potrebuje aklimatizáciu týždeň i viac, otužovanému stačia pár dní. Lenivejšie termoregulačné mechanizmy a menej flexibilné adaptačné možnosti majú starší a obézni ľudia, fajčiari a malé deti. A najmä pacienti s chorobami kardiovaskulárneho systému i ľudia s nízkym krvným tlakom či s poruchami vodného systému čiže vylučovania moču a potu. Na trópy by si nemali vôbec trúfať ľudia so srdcovou nedostatočnosťou, s akútnou reumatickou horúčkou, s výskytom tumorov, s problémami dýchania či funkčnosti tráviaceho systému a s tvorbou krvných zrazenín, ale i diabetici v neskoršom štádiu ochorenia. Druhou kapitolou je návrat domov, kedy telo týrame rovnako nekompromisne. Bez možnosti nádychu sa deň po prílete hrnieme do roboty a skáčeme hlavičku už nie do mora, ale doprostred pracovných povinností. Nečudo, že sa necítime vôbec oddýchnutí, práve by sme totiž mali dať svojmu organizmu priestor na aklimatizáciu a niekoľkodňový pohodový pokoj.
Problémom bývajú horúčavy a neznáme jedlá
Na samotnej dovolenke umocňuje problém aj fakt, že v takejto situácii chceme ešte zvládať fyzicky náročné aktivity, ako je jazda na vodných lyžiach alebo adrenalínový let na padáku nad morom. K tomu ešte pripíšme hazardovanie s miestnymi gastronomickými špecialitami ako útok na náš tráviaci systém, čo odoberá organizmu ďalšiu porciu energie. Nehovoriac o horúčavách a často vysokej vlhkosti, takže každá činnosť je sprevádzaná veľkým potením a tým stratou tekutín. Nedopĺňať ich môže predstavovať rýchly kolaps vybičovaného organizmu, ktorý hasí požiare na viacerých frontoch. Extrémne teploty, typické pre exotické krajiny a kontinenty sú preň veľkou skúškou. Výkon srdca sa zvyšuje asi o 30 percent a pulz sa aj v stave pokoja mení zo 60 na 90 tepov za minútu. Krvný obeh pracuje na plný plyn, rovnako pľúca, ktoré ako ventilátor odvádzajú z tela teplotu. Ak to naše telo celkom nezvláda, vráti nám to veľmi rýchlo aj s úrokmi. Môže to byť strata vedomia z tepla alebo dehydratácie, žalúdočné alebo črevné ťažkosti, kandidóza prípadne iný gynekologický problém či minimálne výskyt herpesu na perách, ktorý signálom oslabenej obranyschopnosti.
Tak čo s tým?
V každom prípade treba zvážiť, kam a na ako dlho chceme cestovať. Ideálom je pobudnúť v cudzom prostredí aspoň 3 týždne a na zmenu si zvykať pomaly a postupne pridávať fyzické aktivity a predlžovať relax pri mori. Ak nemáme dostatok financií na dostatočne dlhú exotickú dovolenku, radšej vyberme bližšiu destináciu, ktorá nepredstavuje tak enormnú záťaž, alebo zvoľme pobyt rovno na Slovensku niekde v horách alebo pri priehrade. Klíma je tu všade domáca, preto si oddýchneme aj za desať dní, a ušetríme si aj úmornú cestu do cudziny a späť, ktorá nás oberá o ďalšie sily. A navyše, od začiatku 20. storočia, keď Európania z chladnejšieho severu objavili talianske a španielske more a začali pri ňom tradične tráviť dovolenky, sa veľa zmenilo. Dohneda opálená pleť už nie je letnou nevyhnutnosťou, cení sa aj biela. Najmä odvtedy, čo nás lekári z roka na rok čoraz častejšie bombardujú výstrahami pred nebezpečným UV žiarením v súvislosti s rizikom rakoviny kože a hlavne životu nebezpečného malígneho melanómu.
redakcia Doma a Rada, FOTO: www.pixabay.com