Bochník voňavého chlebíka

VARENIE - SVETOVÉ A MINULÉ CHUTE     Chlieb slávi svoj svetový deň 16. októbra. Táto základná poživeň mnohých národov v rôznych podobách, ale vždy ako symbol hojnosti, nemôže chýbať na žiadnom stole.

Chlieb má tiež svoju históriu. Trvalo istý čas, kým ľudia prišli na to, že obilné zrná sa dajú rozdrviť a zmiešaním s vodou vznikne masa vhodná na tepelnú úpravu. Už starí Egypťania piekli chleby, ktoré sa však tým dnešným ešte veľmi vzhľadom ani chuťou nepodobali. Zachovali sa napríklad trojuholníkové bochníky z nahrubo zomletých zŕn, v ktorých kvasenie zabezpečilo pivo. Obyvatelia Mezopotámie si pripravovali placky sušené na slnku, ktoré potom namáčali do vody. Takto vznikol zvyk jednoduchých raňajok, ktorý pestovali aj Gréci a Rimania. Ale jemnejší chlieb si namáčali do vína a zvykli si ho posypať cesnakom alebo syrom. Chlieb sa jedol tiež k jedlám na obed a večer, a slúžil aj namiesto príboru na vytieranie omáčok z taniera.

Najprv bez kvasenia

Sprvoti sa jedli hlavne placky pripravované na ohni alebo v peci. Tento nekvasený druh chleba sa v mnohých afrických, ázijských i juhoamerických krajinách konzumuje dodnes. Rozvojom pivovarníctva sa stále častejšie začal piecť kysnutý chlieb, do ktorého sa pridávali kvasinky. Bol kyprejší, ľahší, chutnejší i lepšie stráviteľný. A k zlepšujúcej sa kvalite chleba prispelo aj rozvíjajúce sa mlynárstva, vďaka ktorému mali gazdiné k dispozícii najemno zomletú múku. Chlieb sa zvyčajne piekol z jačmeňa, ovsa, prosa, pohánky a rôznych zmesí múky a šrotu. Pšenica a raž patrili k drahým obilninám. V minulosti však v čase núdze poznali aj chlieb pečený zo pšeničných otrúb alebo z bukvíc.

Potrava i symbol

Chlieb zohrával odjakživa dôležité miesto v živote ľudí. Ak nechýbal na stole, hlad nehrozil, bol základom stravovacích zvykov mnohých národov. A tým si vydobyl aj špeciálne postavenie symbolu, ktorému sa venovalo dostatok pozornosti. Aj pri jeho príprave, ktorú sprevádzali viaceré rituály. Musel sa vždy sedemkrát požehnať – pri zarábaní kvasu, pri miesení cesta, po dokončení cesta, pri váľaní do slamienky, na lopate pred pecou, po vložení do pece a napokon pri krájaní. K najznámejším poverám patrilo zbieranie chlebových omrviniek zo štedrovečerného stola, ktoré sa potom pre dobrú úrodu zaorali do prvej brázdy na jar. Podávanie chleba so štipkou soli hosťom je zase prejavom pohostinnosti. Aj keď sa sviatočný stôl bude prehýbať pod množstvom jedál a koláčov, mali by sme na ňom nájsť priestor na bochník chlebíka ako pre jednu zo základných vecí v našom živote.

redakcia Doma a Rada, FOTO: www.pixabay.com