Divinu milujú Francúzi i Nemci
VARENIE - SVETOVÉ A MINULÉ CHUTE Divina bola odjakživa súčasťou kuchyne ako bežne dostupná potravina v prírodnom prostredí. Nakoniec, lov zvierat bol hlavným prostriedkom získavania jedla. Neskôr sa však táto činnosť stala privilégiom bohatých, ktorí často vlastnili celé lesy a rozhodovali aj o jeho využívaní. V súčasnosti v krajinách, kde sa zvykla loviť zver aj pre charakter krajiny s množstvom horských oblastí, túto tradíciu pestujú poľovnícke organizácie. Čo samozrejme ovplyvňuje aj charakter kuchyne konkrétnej destinácie.
Jedlá z diviny sa často objavujú vo francúzskej kuchyni, k najznámejším patrí bažant s hľuzovou omáčkou. Ale milujú aj jedlá z jeleňa či srnky. Králika v marináde preferujú Taliani a na cibuli si ho pripravujú Nemci. Angličania zase z králičieho mäsa, ale aj srnčieho a jelenieho pečú koláč. Vykostený srnčí chrbát, prešpikovaný slaninou, posypaný tymianom a upečený v rúre je nórskou špecialitou. A Nóri jedia radi mäso i z jeleňa, ale aj zo soba a losa spolu so sladkokyslými omáčkami z borievok. Amerika obľubuje burgoo, čo je korenený hustý guláš z diviny a divých vtákov varený s bielou fazuľou, zemiakmi a kukuricou. Steaky z medvedieho mäsa sa robia v americkej i v ruskej kuchyni. Na Slovensku sa zvykne pripravovať srnčie na smotane s knedľou, guláš z daniela alebo králičie ražniči (viď obrázok).
Najlepšie sa k nej hodia lesné plody
- diviak – brusnicový a kľukvový kompót, šípková omáčka alebo omáčka zo sušených sliviek
- srnka – kompót alebo džem z plodov jarabiny, bazy alebo brusníc
- jeleň – zaváraniny z brusníc, černíc a malín
Na okraj: Aj keď sa v Austrálii, na Novom Zélande a v Južnej Amerike rozšírili umelé chovy diviakov, niet nad mäso z diviaka žijúceho voľne v prírode. Je chutnejšie a nie tak mastné. Diviačie mäso pripomína bravčové, je však tmavšie a ľahšie stráviteľné.
redakcia Doma a Rada, FOTO: www.freepik.com