Keď ešte bývala Bratislavská lýra zlatou

HARMÓNIA - SVIATKY A TRADÍCIE Keď sa citeľne oteplí a mesto rozkvitne zobudenými stromami i ružovými kríkmi, táto každoročne sa opakujúca atmosféra evokuje obdobie, kedy Bratislava patrila populárnej hudbe a Park kultúry a oddychu sa hemžil okrem návštevníkov aj spevákmi a hudobnými skupinami slovenskými, českými i zo zahraničia. Šesťdesiate a sedemdesiate roky pozitívne ovplyvnila i Bratislavská lýra, ktorá prepojila vtedajšie Československo so zvyškom sveta. Aj toho, ktorý bol inak v deň všedný zakázaný.

Eva Máziková bola vždy temperamentná speváčka.

Menila ducha doby

Známy hudobný festival, ktorý začiatok leta na niekoľko dní tak úžasne modeloval náladu hlavného mesta Slovenska, mal svoje lepšie i horšie roky. Rozhodovala samozrejme spoločenská a politická situácia, vplyvy však boli obojsmerné. Ako rôzne zákazy z oficiálnych miest v období socializmu festival minimálne čiastočne paralyzovali, tak opačne Bratislavská lýra dominovala v kultúrnej oblasti a vďaka svojmu charakteru i veľkému záujmu populácie doslova pomáhala meniť ducha doby.

Václav Neckář a Helena Vondráčková patrili už vtedy k hviezdam československej popmusic.

Závan čerstvého vzduchu

K najpôsobivejším patria asi prvé ročníky z druhej polovice 60-tych rokov, keď sa nálada v spoločnosti uvoľňovala, a tiež roky tesne po 1968, keď autori i interpreti piesní viedli svoju "tichú" vojnu, ale nahlas a počuteľne vyspievanú. Vznikali songy, ktoré dodnes symbolizujú odvážny protest. Ako "Píseň o mé zemi", ktorú fenomenálne zaspieval Karel Černoch, alebo "Cesta", ktorá stála Martu Kubišovú kariéru. Ale aj mnohé ďalšie. Zároveň vďaka príchodu viacerých umelcov zo západných krajín spolu s výnimočným festivalom zavial do našich reálií čerstvý vzduch moderných štýlov i slobodného, ničím nespútavaného umenia. Vtedy boli zlatí nielen najlepší interpreti, ale zlatou bola aj celá Bratislavská lýra, to naj v kultúre, ale aj inak.

Britský popový spevák Cliff Richard.

Už len pekná spomienka

Dnes akoby všetko odplávalo s prúdom Dunaja. Už nie je festival, ktorý nám mnohé krajiny závideli, a nie je ani miesto, kde sa konali najmä slávne prvé ročníky. Povestný Park kultúry a oddychu alebo PKO či familiárne Pekáč sme si sami nedocenili a nedokázali preto ochrániť. Už sú len spomienky, ktoré si občas pripomenieme videoklipmi známych hitov a archívnymi zábermi interpretov, vtedajších hviezd československej popmusic. Tieto konkrétne fotky si rátajú už viac ako polstoročie. Zachytávajú atmosféru vystúpenia niektorých našich i zahraničných umelcov či pohodu v originálnom prostredí architektonickej ikony počas prestávok.

Karel Gott pred Parkom kultúry a oddychu, kde sa konali prvé ročníky Bratislavskej lýry.