Magické vianočné tradície

HARMÓNIA - SVIATKY A TRADÍCIE    Vianoce, to nie je iba zháňanie darčekov a kapor vo vani. To je aj kolekcia zvykov, ktoré majú svoje korene v dávnej histórii. Súčasťou sviatkov nie sú náhodou, ich prítomnosť s nádychom starosvetskosti má svoju logiku a vďaka všetkým, ktorí ich dodržiavajú, majú nádej zotrvať aj v životoch nasledujúcich generácií. Povedzme si o niektorých z nich.

Zlaté prasiatko

Štyri adventné týždne motivovali k dodržiavaniu pôstu, ku ktorému okrem náboženských dôvodov viedli aj silné zdravotné pohnútky. Organizmus bolo treba pripraviť na sviatočné hody. Veru, naši predkovia boli možno menej vzdelaní, ale často múdrejší a silnou spätosťou s prírodou aj vnímavejší na skutočné potreby svojho tela. Deti však sú a vždy boli rovnako netrpezlivé a občas i nedisciplinované. Bolo treba na ne vyzrieť. A tak vznikla povera o zlatom prasiatku, ktoré uvidí len ten, kto odolá vôni domáceho pečiva a dokáže sa počas celého štedrého dňa postiť až do večere.

Jabĺčko prezradilo osud

Jabĺčkam sa v pranostike prisudzovala tajomná moc a z jadierok vyplavených na hladinu vody sa napríklad veštil počet suchých mesiacov v nasledujúcom roku. Počas večere v Štedrý deň sa zvyklo jabĺčko prerezať a vyčítať z neho osud rodiny. Ak bola hviezdička v strede zdravá a zreteľná, mohli sa všetci začať tešiť na výborný rok. Červivá však predpovedala chorobu, nešťastie a smútok. Rozdelenie jabĺčka na presný počet dielikov podľa počtu členov rodiny, ktorý musel každý zjesť, mal byť zárukou, že aj zblúdené ovečky sa vrátia domov späť k svojim.

Veštba z orechov

Orechy, ktoré sa po večeroch zvykli lúskať, boli tiež kľúčikom k budúcnosti. Zdravé jadierka symbolizovali pevné zdravie, sčernalé a zoschnuté boli predzvesťou nejakej choroby. Populárne boli aj lodičky zo škrupiniek vlašských orechov, do ktorých sa vložili malé sviečky a potom sa kládli vo väčšom hrnci na hladinu vody. Keď škrupinky plávali blízko seba, rodina mala zostať spolu, ak sa niektorá vzdialila, znamenalo to odchod niekoho do sveta. Prevrhnutá lodička alebo zhasnutá svieca veštila veľké nešťastie.

Koláče ako symboly

Vianočné koláče sa kedysi piekli podľa presných pravidiel, ktoré podliehali miestnym zvyklostiam. Mali rôzny tvar – podlhovastý, okrúhly, niektoré boli zapletené, iné zavité do podkovy. K tradičným patrili štedráky a záviny z kysnutého cesta s orechmi, s makom, s tvarohom alebo s kapustou. Asi najznámejším v minulosti bol kračún, inak známy aj ako vianočný chlieb. Do cesta sa počas miesenia nakvapkal med a pridávali sa aj zrná obilnín, semená strukovín či konopné, ktoré garantovali dobrú úrodu, petržlenová vňať zase ochraňovala pred zlými silami. Upiekli sa vždy štyri a umiestnili na každý roh stola. Takto zabezpečili zdravie i prosperitu ľuďom i domácim zvieratám.

Úloha medu

Natrieť tvár medom a vyjadriť tak vzťah k svojim najbližším, patrí k starým slovanským zvykom. Med, ktorý má schopnosť všetko spájať a sladiť, sa dával do koláčov, kládol sa na stôl pri Štedrej večeri a natieral na oblátku, z ktorej si každý člen rodiny kúsok odlomil a zjedol.

Mágia čísiel

Ľudia boli kedysi veľmi poverčiví a dbali na dodržanie číselných zvyklostí, napríklad počtu chodov štedrej večere. Podľa klasického rituálu malo byť na stole 7 alebo 9 chodov. Tieto čísla prinášali šťastie. Rovnako ako trojka, preto bolo zvykom zjesť z každého jedla 3 sústa. A čo nesmelo kedysi na Vianoce chýbať? Vianočný koláč, chlieb s medom, strúčik cesnaku, kapusta s hubami, fazuľová alebo šošovicová polievka, makové rezance alebo plnené pirohy, opekance, lokše, vývar zo sušených sliviek, jablká, oblátky, orechy, kaša a pálenka. Mäso ešte žiadne, to sa mohlo konzumovať až v nasledujúce dni.

Šupinka z kapra

Vyprážaný kapor nie je až tak stará tradícia. So zemiakovým šalátom si ho začali k štedrej večeri pripravovať až generácie po druhej svetovej vojne. Dovtedy rybu varili alebo si kupovali lacné nakladané haringy. A to boli ľudia katolíckeho vyznania. S kaprom sa spája jeden milý zvyk. Kto si dá pár šupiniek z kapra do peňaženky, mal by byť v budúcom roku bohatý. Niekto si to zmodernizoval a pre zabezpečenie hojnosti položí pod obrus na stole pár bankoviek. Málokedy to síce funguje, ale zvyk je železná košeľa. A čo keby predsa len...

redakcia Doma a Rada, FOTO: www.freepik.com