Mlieko do fľaštičky a na tanier...

MAMINA - DIEŤA    Dojčatá sú v prvých mesiacoch jasné. Nasýtia sa mliečkom, či už od mamy alebo umelým z fľašky a vec je vybavená. No každá mamička bábätka sa začne po pár mesiacoch pýtať, kedy už môže svojmu dieťatku jedálniček spestriť. Tak, ako je to vlastne s výživou dojčiat?

Podľa odborníkov na výživu sa dojčené dieťa má prikrmovať až od šiesteho mesiaca a umelo živené od štvrtého či piateho. Pridávať nemliečnu stravu skôr sa neodporúča, pretože zbytočne zaťažuje obličky a tiež nezrelý imunitný a tráviaci systém. A ponúknuť dieťaťu do jedného roka jahody či iné nevhodné ovocie môže mať z následok zhoršenie absorpčných vlastností hrubého čreva a neskôr možný rozvoj alergie, pretože sa takto oslabuje imunitný systém krehkého organizmu. Takže, ako by mal vyzerať ideálny plán stravovania najmladšieho člena rodiny?

Vzorový jedálniček dojčaťa

Do pol roka dávame dieťaťu výhradne materské mlieko a ak je odkázané na umelú výživu, postačí mu do 4. alebo až 5. mesiaca. V ďalšom období môžeme postupne pridávať pestrejšie jedlá, ktoré však zbytočne neprisladzujeme a nesolíme.

• Výborná je ryžová, obilninová alebo krupičná kaša.
• Z ovocných príkrmov uprednostňujme radšej varené jablká a mrkvu (neskôr surové postrúhané). Dobré sú aj banány, výnimkou sú deti, ktoré trpia atopickým ekzémom, tie môžu mať ťažkosti s hnačkou. K vhodným druhom patria aj broskyne, marhule a hrušky, z bobuľovitých len čučoriedky.
• Chutné sú aj mäsovo-zeleninové príkrmy, v ktorých dominuje biele mäso (kuracie, králičie alebo morčacie) a mrkva, petržlen, karfiol, kaleráb, tekvica, cukina či brokolica. Mali by mať podobu rozmixovanej kaše či hašé alebo hustejšej polievky. Nezahusťujeme ju múkou, ale môžeme do nej pridať kúsok roztlačeného vareného zemiaka.
• V druhom polroku ponúknime dieťaťu aj vaječný žĺtok (bielok až po roku), ktorý môžeme nastrúhať do zeleninového pyré.
• Po 7. mesiaci môže dieťa dostať pečivo, chlieb a cestoviny.
• Po 8. skúsme do jedálnička zakomponovať aj ovocno-mliečne príkrmy s nesladeným jogurtom.
• Keksy a piškóty dajme nášmu batoľaťu do ruky až po ročných narodeninách.
• Citrusové plody a iné alergizujúce potraviny ako tvaroh, med a jahody pridávajme ešte neskôr a veľmi opatrne. Radšej po malých množstvách a vždy sledujme reakciu organizmu.
• Dôležitý je aj pitný režim. Najlepšia je prevarená voda. Ak začneme skoro s presladenými čajmi, v čase hnačky, ktorá sa občas u dieťaťa vyskytne, môžeme mať problém. Cukor sa musí vtedy v rámci liečebných postupov vylúčiť, a ak dieťa neosladený čaj odmietne, hrozí mu reálne dehydratácia.

Prečo je materské mlieko najlepšie?

Materské mlieko má jedinečné zloženie, ktoré dokáže zabezpečiť zdravý vývin dieťaťa hlavne v prvom polroku, kedy dozrieva tráviaci aj imunitný systém a centrálna nervová sústava. Toto mlieko obsahuje menej bielkovín ako kravské, z ktorého sa vyrábajú produkty umelej výživy. Preto sa v žalúdku dojčaťa vytvárajú v prvom prípade len jemné zhluky bielkovín. Väčšie hrudky z kravského mlieka sú ťažšie stráviteľné. Navyše kravské obsahuje sacharidy, ktoré budujú u dieťaťa návyk na sladšie jedlá, a materské je zdrojom chuťovo menej výrazného mliečneho cukru - laktózy, ktorá však dodáva veľa energie a tiež podporuje rozmnožovanie pozitívnych baktérií v črevnej flóre dôležitých pre imunitu dojčaťa.

Dôležitá je aj teplota potravy

Dojčenie je pre dieťa najvhodnejšie aj z hľadiska teploty prijímanej potravy. Materské mlieko má ideálnu teplotu ľudského tela. Chladné jedlo by mu mohlo ublížiť – môže brzdiť tvorbu tráviacich štiav, predĺžiť trávenie, podráždiť črevnú stenu a urýchliť prechod nedostatočne rozloženej stravy cez tráviaci systém, čo zvykne spôsobiť plynatosť a bolesť bruška. Preto ani neskôr by sme dojčaťu nemali dávať chladené nápoje či dokonca zmrzlinu.

Poznámka: Už charakter stravovania v prvých týždňoch rozhoduje, aké zdravé bude dieťa neskôr v dospelosti a či nebude trpieť minimálne problémom obezity. Preto sa netreba zbytočne stresovať, ak dieťatko nepriberá tak rýchlo, ako si rodičia predstavujú. Optimálne by malo každý týždeň mať o ďalších 150 g viac, ale niektorým deťom stačí prírastok 70 až 80 g týždenne. Zvyšovať mu dávky najmä umelého mlieka vytvára predpoklady na prekrmovanie aj v nasledujúcich obdobiach jeho života. A priamo úmerne sa stupňuje tiež riziko cukrovky už v detskom veku.

redakcia Doma a Rada, FOTO: www.freedigitalphotos.net