Na Luciu i na Ondreja

HARMÓNIA - SVIATKY A TRADÍCIE    Zimné tradície našich predkov súvisia aj so zmenou svetelných podmienok v porovnaní s letnými mesiacmi. Darmo, tajomnu sa lepšie darí v atmosfére mesačného splnu či horiacich sviečok než v dňoch, keď slnečný svit inšpiruje k vitalite a optimizmu od skorého ránu do neskorého večera. A tak nečudo, že skracujúcimi dňami začali predošlé generácie hľadať odpovede na niektoré javy. Bol to aj pokus zabaviť sa, veď televízia bola ešte v nedohľadne, a motiváciou bola aj snaha vniesť do stereotypu trochu výnimočnosti. Väčšina zvykov, ako to už býva, bola spojená s rytmom najdôležitejších sviatkov.

Na Katarínu

Inak tomu ani nebolo ani v súvislosti s 25. novembrom – dňom svätej Kataríny, po ktorom sa začal advent spojený s pôstom a trval až do Štedrého dňa. A pretože príchodom zimy sa zvyšovala obava z prevahy zla nad dobrom a z víťazstva všetkých zlých démonov, ktorí prichádzajú spolu s nocou, tak Katarína patrila k rituálom proti strigám. Či už to bolo robenie krížov na dvere alebo konzumácia cesnaku. Nechýbala však ani hudba a tanec, ktoré nikto nepremeškal. Veď zatancovať si na zábave alebo na svadbe bolo od nasledujúceho rána počas celého adventu zakázané. Pôst platil komplexne.

Na Ondreja

Koncom novembra prišiel ten správny čas pre všetky vydajachtivé dievky. Na otázku, kto im bude súdený, hľadali na Ondreja (30. 11.) odpoveď vo veštení a v ľudových mystických poverách. Veštilo sa rôzne. Ale najčastejšie si dievčatá varili halušky s lístočkami s popísanými menami mládencov. Ktorá haluška vyšla na povrch prvá, ten chlapec mal byť jej nastávajúci. K známym rituálom patrilo aj liatie olova, ktoré roztopili v lyžici a naliali do misky s vodou cez ucho kľúčika. Tvar stuhnutého olova mal prezradiť povolanie budúceho muža.

Na Barboru

Svätá Barbora (4. 12.) zase inšpirovala k magickým či skôr strigônskym zvyklostiam. Mladé ženy sa obliekli do bieleho, tvár si zakryli šatkou a ako Barbory chodili po domoch s metlou alebo varechou. Kde boli priadky, vylátali s nimi každého chlapa. Na Barboru zvykli dávať do vody aj odrezané halúzky čerešní či zlatého dažďa. Z rozkvitnutých konárikov sa veštilo zdravie, budúca úroda alebo nádej dievčaťa vydať sa už v nasledujúcom roku.

Na Luciu

K tajomným patril aj 13. december. Na Luciu, ktorá bola najväčšou bosorkou, sa dievčatá omotali bielymi plachtami a s husacím krídlom v ruke chodili po domoch ometať steny, aby vyhnali všetky zlé sily. Ak niekoho zastihli pri tkaní či vyšívaní, v tom dome hrozila choroba. A ženám by vraj zo šitia hnisali prsty. Nechýbal ani chlieb s cesnakom na večeru či krížik na čelo, sluchy, bradu a zápästie ako účinná ochrana pred všetkými démonmi. Ani v tento sviatok nevyšli slobodné dievky skrátka. Ak sa chceli dozvedieť meno svojho nastávajúceho, stačilo napísať mená dvanástich šuhajov na lístočky a potom ich po jednom okrem posledného spaľovať. Štedrý deň odhalil meno nádejného ženícha. Tých dvanásť dní do Vianoc bola príležitosť aj pre ľudovú pranostiku. Ich charakter mal predpovedať priebeh počasia počas 12 mesiacov ďalšieho roka.

redakcia Doma a Rada, FOTO: www.pixabay.com