Na Mikuláša sa tešia všetci
HARMÓNIA - SVIATKY A TRADÍCIE Tradícia rozdávania sladkostí na Mikuláša patrí asi k najpríjemnejším sviatkom v roku. Nevyžaduje to ani veľa prípravy. Stačí naplniť balíček napolitánkami, čokoládovými figúrkami a cukríkmi a prihodiť pár mandarínok a orechov, a zázrak je na svete. Deje sa každý rok najmä v rodinách, kde sú malé deti, ktorých radosť po objavení sladkého pokladu je, samozrejme, obrovská. Kto by odolal tak spontánne veselej atmosfére. Tento deň vnímame ako prirodzenú súčasť posledného mesiaca v roku, a ani sa nezamýšľame nad tým, kedy zvyk vlastne vznikol. Ako všetko na svete, aj Mikuláš má svoje korene v histórii a má ich dokonca dosť hlboko vrastené do životopisu ľudstva.
Narodil sa dobrý človek
Reprezentantom 6. decembra, kedy svojim blízkym sladíme život, je sv. Mikuláš. Pôvodne to bol obyčajný človek, ktorý sa narodil okolo roku 270 v bohatej rodine na juhozápade malej Ázie, na území dnešného Turecka. Zdá sa, že zlato rodičom nezakalilo zrak, svojho syna totiž vychovali k súcitu k ľuďom, ktorým osud nadelil skôr veľa strádania. Mikuláš sa celý život venoval dobročinnosti a dokonca, keď mama s otcom umreli, rozdal zdedený majetok chudobným. Často sa spomínajú jeho dobré skutky. K najznámejším patrí záchrana troch sestier pred životom v nevestinci, keď ich otcovi hodil cez okno kus zlata zabalený do látky, aby tento mohol zaplatiť veno nápadníkom.
... a zrodila sa aj legenda
Mikuláš bol však aj veľmi pobožný človek, ktorý sa výrazne angažoval v cirkvi. Odišiel do Palestíny a neskôr sa stal biskupom v meste Myra (dnes Demre). Ako kresťan však bol aj prenasledovaný a vďaka cisárovi Diokleciánovi strávil istý čas vo vyhnanstve. Mohol sa vrátiť, až keď cisár Konstantín povolil kresťanskú vieru. Do konca života pomáhal všetkým, ktorí to potrebovali – námorníkom, ktorí takmer zahynuli na mori rozbúrenom víchricou, troch rímskym vojvodcom, ktorí boli odsúdení na smrť, všetkým hladným, ale i deťom a vdovám, ktorí sa ocitli v núdzi. Kult sv. Mikuláša, ktorý zomrel niekedy v polovici 4. storočia, sa šíril od 6. storočia. Do strednej Európy tieto myšlienky priniesli normandskí námorníci. Ujali sa najmä v severnom Francúzsku, kde sa Mikuláš stal patrónom mnohých kláštorných i svetských škôl. Tento muž bol vždy inšpiráciou pre nezištné obdarúvanie, až sa mikulášsky sviatok napokon začal sláviť oficiálne. Koncom 11. storočia ho akceptovalo celé Uhorsko i Rusko, o storočie neskôr Nemecko a o ďalšie Anglicko. V 15. storočí ho prijala aj grécka a pravoslávna cirkev. Sv. Mikuláš sa zároveň postupne stával patrónom cestovateľov, požiarnikov, obchodníkov, mäsiarov i rybárov.
Aj čert a anjel
Tradícia časom nadobúdala rôznu podobu. Na počesť tohto temperamentného a vzdelaného, ale hlavne štedrého a láskavého muža sa stáročiami rozvil pekný sviatok, ktorý charakterizujú viaceré symboly. Dnes za deťmi prichádza okrem Mikuláša v typickom nezameniteľnom impozantnom červenom habite aj čert, ktorý má trestať neposlušné deti, ale i anjel, ktorý ich zase pred zlom chráni. Deti tento sviatok prežívajú niekoľkokrát. V prvom rade dostávajú bohatú nádielku sladkostí a ovocia od rodičov i starých rodičov či už do vyčistenej čižmičky alebo do dobre schovanej igelitovej tašky. No často sa zvyknú zúčastňovať aj milých mikulášskych podujatí, ktoré pre potomkov svojich zamestnancov organizujú firmy. A v neposlednom rade sa v škôlke vybláznia na mikulášskom večierku.
Žiaci a študenti si zase urobia sviatok po svojom a v tento deň apelujú na svojich pedagógov povestným nápisom na tabuli: "Na svätého Mikuláša, neučí sa, neskúša sa ...." A neraz uspejú. Aj učitelia si radi spomenú na vlastné detstvo a blahosklonne darujú mladým voľnejšie hodiny. Sladký deň bez písomiek a stresu.