Nepreťažujme dieťa krúžkami
MAMINA - DIEŤA A je to tu zas. Okrem trampôt s učením či stresom v súvislosti s ranným odchodom do školy, riešia rodičia opäť problém, koľko voľno časových aktivít dopriať svojmu dieťaťu týždenne. Neraz je to skôr o preťažení syna a dcéry než o zmysluplnom trávení času spôsobom, ktorý rozvíja ich schopnosti.
Záujmové krúžky nemusia vždy zrkadliť reálne šance školáka vydať sa raz na cestu úspešného grafika či tenisového majstra sveta. Naopak, poskytujú dieťaťu priestor, aby sa našlo a objavilo doteraz nepoznané sféry. Preto je úplne normálne, že nášho potomka prestane po čase baviť karate a začne sa nečakane zaujímať o astronómiu. Možno inšpirovaný kamarátom alebo dobrým pedagógom vydrží jeho záujem iba jeden školský rok, dôležitejšie je, že sa hľadá.
Jednoducho nestíhajú
Samozrejme, že pri nachádzaní správneho smeru nedovolíme dieťaťu absolvovať priveľa záujmových činností, ktoré by napokon zlikvidovali energiu potrebnú na učenie. Deti často nemajú vyšpecifikovanú oblasť, na ktorú sústreďujú všetku svoju pozornosť. Väčšina potrebuje čas, aby našla srdcu a schopnostiam blízku aktivitu. Napriek tomu by v týždni školáci nemali venovať viac ako dve popoludnia záujmovým krúžkom. Žiaľ, niektoré deti majú týždenný rozvrh naplnený podobnými činnosťami denne – raz tréningom volejbalu, inokedy výtvarným krúžkom, potom anglickou konverzáciou , tiež cvičením klavíra alebo pokusmi v chemickom laboratóriu a okrem toho ešte absolvujú počas víkendu zápasy. Aj tu platí, že menej je skutočne viac.
Zabudnime na vlastné ambície
Pri výbere vhodnej aktivity mimo školského vyučovania by mali rodičia zohľadniť schopnosti a záujmy dieťaťa. Nikdy ho nenúťme chodiť napríklad na výtvarný krúžok, keď ho láka skôr lietadlové modelárstvo. Možno sme kedysi my sami nevyužili vlastné šance alebo to neurobili naši rodičia. Ale podobným postojom môžeme narobiť viac škody ako úžitku. Je to predsa nový človek, samostatná bytosť s vlastnými predstavami, záujmami a preferenciami, nie naša genetická kópia. Ani vízia nadštandardného príjmu hokejového alebo tenisového profesionála by nemala rozhodovať o voľbe záujmovej aktivity najmä, keď syn či dcéra inklinuje skôr k hudbe či k tancu alebo ich baví divadelný krúžok.
Ten správny druh športu
V zásade platí, že hyperaktívne dieťa treba nechať vyskákať pri športe. Ideálna je loptová hra, či už basketbal, volejbal alebo futbal, ktorá okrem fyzickej zdatnosti pestuje aj princípy fair-play. Výborné sú aj atletické disciplíny, fyzické danosti konkrétneho dieťaťa prezradia, či bude dobrý skokan alebo bežec. Atletika je navyše finančne nenáročná a je dobrou prípravou pre iné športy, ktoré vášho potomka v budúcnosti oslovia. Navyše tým posúvame dieťa k zdravému životnému štýlu. Ak si osvojí pohybové aktivity ako dôležitú súčasť života a zamiluje si niektorý zo športov, nebude v budúcnosti riešiť problémy svojich rovesníkov, ktorí sa vďaka exponovanému sedeniu za počítačom a neochote zabehať si za loptou prepracujú už v mladom veku k nadváhe či dokonca k obezite a neraz i ku skolióze chrbtice a degenerácii kĺbov.
redakcia Doma a Rada, FOTO: www.freepik.com