Nie je hra ako hra. Hlavne počítačová!

MAMINA - DIEŤA    Zabudnime na éru stavebníc, bábik a vymaľovánok. Aj keď nechýbajú ani v súčasných v domácnostiach, deti dnes preferujú skôr nový typ hier. Celý hravý svet sa im zmestí do obrazovky s klávesnicou, do prenosného laptopu alebo ešte skladnejšieho tabletu. Chlapci si tak môžu kedykoľvek a kdekoľvek vybojovať svoju bitku s pirátmi a dievčatá vyobliekať virtuálnu modelku či zariadiť svoj prvý byt.

Sú aj zábavné alebo poučné počítačové hry, pri ktorých sa deti môžu vzdelávať a rozvíjať svoje logické myslenie, súťaživosť, tvorivosť, pamäť, priestorové videnie, pohotovosť i jazykové schopnosti. No i tu platí, že extrém môže napokon škodiť. Treba vždy nájsť správnu mieru, aby dieťa netrávilo neúnosne veľa času pri počítači aj na úkor zdravých pohybových aktivít a budovania priateľstiev s rovesníkmi.

Rodičovská úloha...

... je nezastupiteľná aj v kybernetickom svete, ak sa týka ich potomka. Rodič predsa rozhoduje, aké hry dieťaťu kúpi a môže ho priebežne v jeho aktivitách sledovať. Dôležité je vyberať hry adekvátne veku dieťaťa a ich obsah skontrolovať, aby sa v nich nevyskytovali vulgárne výrazy, prejavy násilia a iné nevhodné prvky, kontraproduktívne k výchove, ktorá predsa každého rodiča stojí nemálo síl. Je potrebné stanoviť časový limit pre tento spôsob trávenia času a dieťa motivovať aj k iným voľno časovým činnostiam, prípadne navrhnúť spoluprácu pri hre a využiť ju na rozvíjanie vzájomnej komunikácie. Odporúča sa aj všímať si, či dieťa alebo adolescent nezmenil svoje správanie, čo môže byť tiež dôsledkom príliš dlhého času stráveného pri počítači alebo aj nevhodného charakteru počítačovej hry.

Agresivita ako životný postoj

Neraz sa v súvislosti s počítačovými hrami bojového charakteru hovorí o riziku stúpajúcej agresivity v správaní mladej generácie. Chlapci, vlastne malí muži, to majú geneticky zakódované. Ako zatajení rytieri majú prostredníctvom počítačovej hry ľahko prístupnú príležitosť dokazovať svoje schopnosti rýchleho rozhodovania a akčnosti, preto sa radi nechajú vtiahnuť do atmosféry tankových operácií či stredovekých bitiek. A hoci hráč stojí na tej správnej strane barikády, musí porážať nepriateľov. Takže ide síce o virtuálnu akciu, ale vždy o útok a fyzickú likvidáciu. Ešte väčším nebezpečenstvom z hľadiska psychiky sú počítačové hry postavené na surových formách virtuálneho zabíjania s efektnou grafikou plnou krvi a odseknutých končatín. Ani hra s dopravnou témou nemusí byť neškodná. Ak unikajúci motokár zráža bezohľadne chodcov na ulici.

Patologický vplyv na psychiku

Psychológovia na riziko negatívneho vplyvu na psychiku detí a mládeže už niekoľko rokov upozorňujú. Ich hlavným argumentom sú prípady tínedžerov, ktorí zaútočili strelnou zbraňou na vlastnú rodinu alebo na spolužiakov a učiteľov a ktorých hlavným hobby bolo hranie podobných počítačových hier. Vášnivý hráč Breivik so svojím ohavným masakrom na ostrove Utoya, kde zastrelil 69 ľudí, je, samozrejme, extrém. Podobné zmeny osobnosti sú výnimočné. Najčastejším dôsledkom intenzívneho sledovania podobných PC hier býva v dospelosti hrubé správanie a prejavy fyzického násilia aj voči blízkym.

Nevedia odolať

Špeciálnou kategóriou tohto problému sú počítačové herne, ktoré tiež súvisia s videohrami. Predstavujú hneď niekoľko rizík najmä pre mužskú časť populácie. Už samotná hra čiže únik do drsného virtuálneho sveta bojových hier chlapca deformuje . A zvyk navštevovať pravidelne podobné zariadenie sa môže potom u niekoho v ďalších rokoch pretransformovať na životný štýl spojený s hazardom a s gamblerstvom.

Zanechávajú stopy v podvedomí

Zďaleka nie všetky počítačové hry manipulujú s prvkom agresivity, ktorá mnohým pomáha ventilovať vlastný vnútorný vzdor a nespokojnosť, pre mladých typické postoje. Niektoré sa tvária vcelku mierumilovne. Ponúkajú milé, no nereálne až zdeformované modely životného štýlu a tým všetkým ovplyvňujú smerovanie dieťaťa a neskôr mladého človeka. Ten ochotne preberá akékoľvek vzory, ktoré mu imponujú, ale pre životnú neskúsenosť nevie ešte rozlíšiť správnosť konania virtuálnych hrdinov. A negatívnym sociálnym momentom môže byť aj budovanie závislosti na počítači, keď potom človek aj neskôr v dospelosti nedokáže pestovať normálne vzťahy, ale vytvára si náhradný plán života v iluzórnom svete prostredníctvom počítačových hier a sociálnych sietí.

• Podľa prieskumov mladí vo veku 13 až 17 rokov pred knihou či televíziou preferujú počítačové hry. Venuje sa im 67 percent dievčat a dokonca 95 percent chlapcov.
• Až 40 percent opýtaných chlapcov a 28 percent dievčat vo veku 10 až 15 rokov priznalo, že hrávajú aj nevhodné počítačové hry, v ktorých nechýba násilie, prejavy nenávisti, rasizmu i tolerancie k sexuálnej neviazanosti.
• Priemerný školák trávi na počítači týždenne 37 hodín. Najväčším požieračom času sú práve videohry.

redakcia Doma a Rada, FOTO: www.freepik.com