Od potoka k pračke

DOMÁCNOSŤ - STARÁME SA O TEXTÍLIE    Už sú preč časy, keď ženy chodili k potoku prať bielizeň a šaty. Vtedy bola síce voda čistejšia, ale hlavne by si moderná žena podobnú námahu už nevedela predstaviť. Dnes si vložíme tričká a či uteráky do automatickej pračky a kým za nás vyperie, môžeme sa venovať deťom alebo inej práci v domácnosti. Cesta k podobnému luxusu však trval dlhé desaťročia. A štýl prania sa postupne menil.

Klasickou a dlho používanou pomôckou, ktorá pomáhala zbaviť bielizeň špiny, boli mydlá. Ale úplne na začiatku sa pralo vďaka zmesi popola a sódy. A využívala sa tiež vlastnosť rastliny mydlica. Jej korene, plody i kôra obsahovali šťavu, ktorá sa vo vode rozpenila. 

Mydlo z rastlinného masla a z alkalických solí vyrábali Egypťania a z oleja a z popola zase Rimania a jeho čistiace schopnosti oceňovali i Gréci. No až Arabi pridávali do mydla aromatické oleje a hydroxid sodný a poznali tekuté i tuhé druhy. V stredoveku sa výrobe mydiel venovali Španieli, Francúzi i Taliani a neskôr aj Angličania a Holanďania, ktorí pridávali do zmesi rybí tuk. Koncom 19. storočia sa pri praní používalo rozomleté mydlo, ktoré trochu pripomínalo prací prášok. Napriek tomu potrebovali ženy na vyčistenie šatstva aj fyzickú silu. Museli jednotlivé kúsky drhnúť na rumpli v koryte alebo drevenými lopármi vyklepať na kameni. Bolo to namáhavé a efekt nezodpovedal vynaloženej energii. A bielizeň sa podobným zaobchádzaním rýchlejšie ničila.

S pracím práškom nová éra

Ten skutočný prací prášok s vyšším efektom likvidácie nečistôt sa začal vyrábať až v roku 1907. Novú receptúru darovali svetu nemeckí chemici a nielenže oslobodili ženy od veľkej námahy, ale šatstvo bolo čisté, voňavé a vybielené aj bez použitia chlóru s nepríjemnou arómou. Pri praní sa vytvárali bublinky kyslíka, ktoré pomáhali textílie čistiť efektívnejšie. V ďalších rokoch sa prípravok vylepšoval, pridaním silikátov do pracieho prášku sa dosiahlo zmäkčovanie bielizne. O ďalších dvadsať rokov túto úlohu spĺňali dodané fosfáty, ktoré však škodili životnému prostrediu, preto ich neskôr nahradili menej agresívne zmäkčovadlá.

Chemický priemysel napredoval...

... a prinášal stále nové produkty s lepšími vlastnosťami. V 40-ych rokoch sa začali používať syntetické pracie prostriedky, v 60-ych rokoch sa už predával aj tekutý prací prostriedok a v 70-ych sa pridávali do pracích produktov biologicky aktívne enzýmy, ktoré dokázali odstraňovať niektoré druhy škvŕn, takže sa mohla znížiť teplota vody v práčke. Potom prišli aj proteázy, ktoré likvidujú mastnotu na znečistených textíliách. Od 90-ych rokov ponúka trh prípravky, ktoré majú vysokú čistiacu schopnosť, ale nedráždia pokožku a nevyvolávajú alergie, a niekoľko rokov sa gazdinky tešia z gélových kapsúl na pranie. Navyše výrobcovia tohto sortimentu neustále vylepšujú ponuku o pracie prostriedky s vysokými účinkami aj v prípade prania pri nižšej teplote. Aktuálne je k dispozícii aj rad pracích prostriedkov, ktoré zbavia bielizeň špiny i rôznych fľakov už pri teplote 20°C. Znamená to šetrenie energie a tiež kvality praného šatstva, ktoré sa tak neznehodnotí farebnosťou či tvarom ako pri praní v príliš teplej vode.

Viete, že...

• ... prvé verejné práčovne poznali ľudia v 18. storočí?
• ... v roku 1851 sa objavila prvá pračka s bubnom, ale na ručný pohon?
• ... prvá elektrická pračka prišla na svet začiatkom 20. storočia?
• ... v 50-ych rokoch už mali ženy vo vyspelých krajinách k dispozícii automatické bubnové pračky, ktoré mali program na predpieranie, pranie i žmýkanie?

redakcia Doma a Rada, FOTO: www.pixabay.com