Patchwork - moderný fenomén so stáročnou históriou
HARMÓNIA - IDEÁLNY PRIESTOR Patchwork je dominantným zahrievacím prvkom bytového interiéru z dvoch dôvodov. Jednak mu majitelia venujú priestor vo svojom byte ako účelovej termotextílii, ktorá je v chladných dňoch výborným zdrojom tepla, a potom môže tvorivo sceľovať rodinu, ak sa v prípade vlastnoručnej výroby na nej podieľajú viacerí jej členovia. Minimálne domáca pani s dcérou vytvára napríklad deku v štýle patchworku s cieľom skrášliť a zútulniť rodinné sídlo, overený základ pre teplú atmosféru a budovanie kvalitných vzťahov. Originalita vlastnej fantázie pomáha zároveň esteticky zvýrazniť vzhľad konkrétnej obývačky či detskej izby.

Obľubovali ho Egypťania i Číňania
Táto technika ručnej práce je stará takmer ako ľudstvo samo. Ktovie, či už praveké ženy neuplatňovali svoje, aj keď možno primitívne, estetické cítenie pri šití jednoduchých odevov z nahrubo opracovanej zvieracej kože. Za oficiálne najstarších tvorcov tohto štýlu sa považujú starí Egypťania, po ktorých sa našli nálezy výrobkov z rôznych kúskov kože zhotovené pred 3000 rokmi.

Zo severnej Afriky sa technika pravdepodobne rozšírila na východ - do Číny a Japonska. Tu sa rozvíjala svojou vlastnou cestou až do podoby quiltu čiže niekoľkých vrstiev látky prešívaných priam umeleckým spôsobom. A kožu nahradili ušľachtilé textílie ako hodváb a bavlna. Ručne robené odevy, reliéfy alebo koberce sa veľmi cenili, Mongoli ich napríklad vkladali svojim pozostalým aj do hrobky ako súčasť majetku.
V 11. storočí priniesli križiaci po vojne do Anglicka
inšpirácie Saracénov, ktorí v štýle patchworku vyrábali zástavy a stany.
Prešívané kusy odevu výborne zahrievali rytierov pod nepohodlným železným
brnením a veľké deky zase chránili ľudí v nevykúrených stredovekých príbytkoch.
Majstrovské kusy vyšívané farebnými niťami sa stali obľúbeným svadobným darom,
nepohrdla nimi ani Katherine Howardová pred uzavretím manželstva s Henrichom
VIII.
V 18. storočí vystriedala luxus účelnosť - ženy žijúce často v skromných pomeroch potrebovali využiť zvyšky textilných materiálov a zakomponovať do motívu i najvzácnejšie kúsky z truhlice. Patchwork zažíval svoje zlaté časy odchodom vysťahovalcov do Ameriky. V novom svete autorky, ktoré vynaliezavou kombináciou rôznych odtieňov bavlny vymysleli množstvo motívov, povýšili patchwork i quilt na ľudové umenie. A akt vystrihovania, skladania a zošívania malých štvorcov či trojuholníkov rôznych farieb do mozaikových vzorov bol zároveň dobrou príležitosťou pre spoločenské posedenia a udržiavanie priateľských susedských vzťahov.
Ručnej práci, vyžadujúcej trpezlivosť a šikovnosť, pomohol aj pokrok. Obchodné kontakty s Indiou obohatili v minulosti Ameriku o tkáčske stavy a vynález čističky bavlny zrýchlil výrobu látok. Dôležitým bol aj zlepšovák rezacieho kolieska, ktoré umožňuje rýchle a presné vyrezávanie dokonalých dielikov motívu. Aj vďaka tejto dômyselnej pomôcke ženy na konci dvadsiateho storočia patchwork znovu objavili.

Geometrické aj crazy motívy
Počas stáročí vstupovalo do histórie patchworku množstvo rôznych autorov, prevažne žien, ktorí vytvorili pestré spektrum tradičných motívov. Aj pri vymýšľaní názvov uplatnili predstavivosť. Dômyselne skombinované geometrické tvary poznajú znalci ako námornícky kompas, tajomstvo starej panny, let divokých husí, motívy občianskej vojny, jesene či Vianoc a ostatných sviatkov roka. Uplatňujú sa na dekách rôznych veľkostí, závesných tapisériách, obrusoch, prestieraniach, vankúšoch, odevoch, taškách, rámoch na fotografie, sviatočných pohľadniciach či interiérových dekoráciách (škatuľky na šitie či kozmetiku, šperkovnice). K nekonvenčným patrí crazy čiže bláznivý patchwork, ktorý dovoľuje použitie nepravidelných tvarov a absurdných farebných a materiálových kombinácií (režné plátno a čipka, riflovina a brokát).
Pojem medzi prvkami interiéru
Techniky patchworku a guiltu prežili stáročia premien, zachovali si svoj charakter tradičnej ručnej práce a ako jedny z mála druhov ľudového umenia sa v súčasnosti stali dokonca estetickým fenoménom pri zariaďovaní moderného interiéru. Patchwork akceptujú všetky vekové kategórie a nájdeme ho rovnako v spálni starých rodičov ako v obývačke mladomanželov či izbe tínedžra.

Nie je to však len prvok interiéru, ktorý rozžiari sedačku. Patchwork je v prvom rade celosvetovo známy pojem, za ktorým stoja monopoly na výrobu bavlnených materiálov s dezénmi od výmyslu sveta, sieť špecializovaných obchodov s látkami, pomôckami a námetmi, kluby poskytujúce okrem členstva a poradenstva aj cykly kurzov pre začiatočníkov a pokročilých, produkcia publikácií a časopisov viacerých vydavateľstiev, medzinárodné výstavy, stovky webových stránok s touto tematikou i tisíce profesionálnych tvorcov. A samozrejme ďalšie desaťtisíce amatérskych. Možno tak do fanklubu patchworku a quiltu patríte aj vy.
Zopár užitočných tipov
Farebné kombinovanie: Pri príprave materiálov na patchwork treba dodržiavať zásady: textílie predpierame pri kontrastnej kombinácii (čiernobiela) alebo výbere agresívnych červených odtieňov, ktoré by sa pofarbili, a tiež pri voľbe rôznych materiálov, aby sa nezbehli. Textílie so zlatými či striebornými aplikáciami neperieme vôbec.

Výber štýlu: V prípade motívu neexistuje žiadny predpis. Treba sa orientovať podľa typu miestnosti (kuchyňa, spálňa, detská izba), farebnosti nábytku, stien a podlahy a nebáť sa experimentov. Jeden za všetky. Skúste pre svojho odrastajúceho syna pozbierať zo skríň staré tričká a mikiny, z prednej strany s nápisom vystrihnúť štvorec a ten podšiť vatelínom na vystuženie. Štvorce treba doplniť ďalšími z vynosených nohavíc z pevných materiálov, vhodne farebne skombinovať, zošiť na zadnej strane strojovým stehom a dopracovať podšívku. Syn si môže farbami na textílie nakresliť motívy alebo pripísať nápisy podľa vlastnej vôle a takáto prikrývka bude určite jeho najobľúbenejšia.
Pranie výrobkov: Ak chceme, aby nám patchworková prikrývka vydržala, mali by sme ju prať ručne pri 30 stupňoch C v jemných pracích prostriedkoch a pre stálofarebnosť pridať trochu bezfarebného octu. Keďže nasiaknutím vody do vložky ručná práca oťažie, zásadne ju nezdvíhame z vody, aby sa vlákna nepotrhali. Pomaly z nej vytláčame vodu a potom dáme vyžmýkať do pračky maximálne pri 600 otáčkach. Prikrývku sušíme prevesenú na viacerých šnúrach alebo rozloženú na podklade. Nevystavujeme ju však priamemu slnku, aby farby nevybledli. Ak prikrývku odložíme zloženú, po niekoľkých týždňoch by sme ju mali poskladať inak, pretože vzniknú trvalé záhyby. Pri prácach doplnených ozdobnou výšivkou sa neodporúča žehlenie, pretože záhyby vytvorené prešívaním sú pre quilt charakteristické.
redakcia Doma a Rada, FOTO: www.freepik.com