Penicilín pomáha už dlhé desaťročia

ZDRAVIE A KRÁSA - K VITALITE A ZDRAVIU    V súvislosti s penicilínom si pripomíname dve výročia. Teraz v marci ubehlo už 70 rokov od úmrtia Alexandra Fleminga, objaviteľa penicilínu, ktorý dostal za objav penicilínu v roku 1945 Nobelovú cenu. Penicilín za tie desaťročia vyliečiť státisíce pacientov. A bol prvým v zozname antibiotík, ktoré zvyšujú šancu vyliečenia rôznych ochorení.

Vďaka penicilínu si mohla svetová populácia vyriešiť množstvo chorôb. Antibiotiká sa stali podstatným medikamentom pri liečbe bakteriálnych ochorení. Vysoká infekčnosť nebola problémom len v stredoveku s nedostatočnými hygienickými podmienkami a návykmi. Ešte v prvej polovice minulého storočia ľudstvo zápasili s rozšírenými kožnými a venerickými ochoreniami či trachómom, infekčnou chorobou, ktorá viedla k slepote. Vysokým percentom na úmrtnosti obyvateľstva najmä v produktívnom veku sa podieľali tuberkulóza a zápal pľúc. Objav penicilínu odštartoval výskum ďalších antibiotík a v prípade tuberkulózy najmä účinných antituberkuloík.

Vedcovi pomohla náhoda

Anglický vedec Alexander Fleming sa zameriaval vo svojej práci na stafylokoky. V roku 1928 objavil náhodou nový liek penicilín. Na starej petriho miske našiel usadenú pleseň. Táto vylučovala látky, ktoré ničili mikróby okolo seba. Sprvoti bola snaha izolovať čistý penicilín, aby sa mohlo začať s masovou výrobou, neúspešná. Problém bol aj v nestabilite substancie, čím sa znižovala účinnosť na baktérie. Podarilo sa to až Američanom v roku 1940 a o dva roky neskôr začali liek produkovať najväčšie farmaceutické firmy.

Viac ako sto druhov antibiotík

K explózii vzniku nových antimikrobiálnych látok došlo v druhej polovici 20. storočia. V päťdesiatych rokoch bol do farmakoterapie uvedený streptomycín a neskôr tetracyklíny a skupina erytromycínu. Dnes majú lekári k dispozícii viac ako sto rozličných antibiotík, ktoré používajú k liečbe banálnych, ale aj životu nebezpečných infekcií. Mechanizmus pôsobenia je odlišný. Lieky penicilínového radu zasahujú bakteriálnu stenu, čo má za následok zničenie baktérie. Väčšina ostatných antibiotík pôsobí na úrovni jadra, kde ovplyvňujú v neprospech baktérie syntézu proteínov.

Napriek prítomnosti moderných antibiotík, klasický penicilín nachádza uplatnenie v medicíne aj dnes. Používa sa pri liečbe infekcií streptokokmi či pneumokokmi, napríklad pri ťažkých infekciách kože, meningitíde, niektorých pľúcnych ochoreniach alebo vrodenom syfilise.

Alergie i rezistencia

Antibiotiká prinášajú so sebou aj riziká. Ich časté užívanie môže mať za následok vznik alergie na konkrétne druhy. Dôvodom je narušenie imunitného systému, kedy najmä širokospektrálne antibiotiká ničia okrem choroboplodných baktérií aj tie, ktoré ľudský organizmus potrebuje.

Problémom je aj nárast odolnosti na antibiotickú liečbu. Dôvodom je aj časté a neraz zbytočné užívanie antibiotík. Hoci antibiotiká výrazne znížili úmrtnosť na infekčné ochorenia, ich vysoká spotreba spôsobila rozvoj rezistencie, mnohé lieky už pri liečbe dokonca bežných bakteriálnych ochorení nezaberajú. Baktérie si jednoducho na antibiotiká zvykajú a problém nastane, keď antibiotická liečba zlyháva najmä v závažných prípadoch. Dôležité je preto najmä u detí, aby pediatri predpisovali antibiotiká len po precíznom zvážení. Súčasťou bežných ambulantných vyšetrení by mali byť krvné testy, ktoré špecifikujú prítomnosť baktérií a vylúčia vírusového pôvodcu ochorenia.

S antibiotikami opatrne

• Pacient by mal dodržať dávku antibiotík predpísanú lekárom, pri vynechaní treba tabletku užiť okamžite.
• Pri niektorých antibiotikách sa treba sa vyhýbať konzumácie citrusových plodov, pretože v kyslom prostredí sa stabilita lieku znižuje, inokedy účinok klesá pri kombinácii s mliekom.
• Konzumácia probiotických produktov (kyslá kapusta, jogurty) zvyšuje obranyschopnosť organizmu, čím sa zvyšuje účinnosť antibiotika.
• Počas antibiotickej liečby sa treba vyhýbať alkoholu, ale aj slnku a soláriám, pretože niektoré antibiotiká sú fototoxické a môžu spôsobiť kožnú reakciu.

Ani gravidné ženy, ktoré často trpia infekciami močových, dolných i horných dýchacích ciest, ale i sexuálne prenosnými infekciami, sa nevyhnú užívaniu antibiotík. A pretože nedostatočná liečba a hrozba infekcie je pre matku i plod nebezpečnejšia ako podanie antibiotika, správny druh musí zvážiť ošetrujúci lekár podľa obdobia gravidity (v prvom trimestri môže podávanie antibiotík spôsobiť defekty vo vývoji plodu, v druhom môžu vyvolať zafarbenie zubov alebo utlmiť rast kostí a niektoré antibiotiká podávané v poslednom trimestri a počas dojčenia by mohli spôsobiť kojeneckú žltačku).

redakcia Doma a Rada, FOTO: www.freepik.com