Šarkany lietajú už tisíce rokov

26.09.2024

HARMÓNIA - SVIATKY A TRADÍCIE    K jeseni patria aj papierové šarkany, z ktorých sa tešia hlavne deti a ich tatkovia. Jednoducho všetci malí i veľkí chlapci. Nie je to žiadna novinka. Ovzdušie brázdia už 3-tisíc rokmi.

Prvé lietajúce draky vyrábali v Číne z hodvábu a z bambusu. Neboli len zábavkou na krátenie dlhej chvíle, ale niekedy pomáhali aj architektom. Napríklad ho použili na určenie dĺžky tunela, ktorý plánovali vykopať pod múrmi mesta. Neskôr sa robenie a púšťanie šarkanov rozšírilo i v iných ázijských krajinách, až napokon táto hračka očarila aj zvyšok sveta.

Hračka i pomôcka

Aj keď v našich predstavách dominuje jeho zábavná podoba, pri svojej práci ho používajú aj meteorológovia, stavitelia a fotografi pre robenie leteckých záberov. Papierové šarkany získali dokonca status športu. Vo viacerých krajinách zvyknú organizovať turnaje a súťaže, známe od názvom kajting. Alebo si, podobne ako v Nemecku a vo Fínsku, potrpia na šarkaniády čiže dračie festivaly, ktorých sa zúčastňujú celé rodiny. Je to výborná príležitosť pre všetkých jej členov, aby sa počas hry zdravo pohybovali pár hodín na čerstvom vzduchu. Tieto draky majú profesionálny vzhľad a spĺňajú náročnejšie technické parametre, aby doleteli čo najvyššie.

Verní tradícii

Najznámejšie sú síce papierové plošné šarkany rôznych tvarov, najčastejšie kosoštvorca, ale robia sa aj 3D šarkany v podobe lietadiel či zvieratiek. Najjednoduchšie sú jednolanové, s dvoj- alebo so štvorlanovými sa dá lepšie manévrovať.

Na príjemne strávené chvíle postačí aj obyčajný šarkan vyrobený z hodvábneho papiera alebo špeciálnej textílie, z latiek z ľahkého dreva či laminátu a z dostatočne dlhého špagátu. Potom už len potrebujeme trochu fantázie na vyzdobenie lietajúcej hračky maľbou a prúžkami farebného krepového papiera. A v prvom rade by nemal chýbať dobrý vietor, bez ktorého by aj ten najdokonalejší šarkan vysoko nevyletel.

Stratégia výroby i púšťania šarkana

Výroba šarkana si vyžaduje zručnosť a jeho púšťanie zase dobrú fyzickú kondíciu. Ak je silný vietor a šarkan má väčšie rozmery, treba sa vedieť riadne zaprieť nohami alebo aj hodiť na zem a udržať tak polohu šarkana. O úspechu manévru napokon rozhodne sila vetra, nie rýchlosť našich nôh. Pri púšťaní šarkana sa len zbytočne nabeháme, ak si vyberieme bezveterné počasie.


redakcia Doma a Rada, FOTO: www.freepik.com