Srdečne úprimný Valentín

HARMÓNIA - SVIATKY A TRADÍCIE    Pripomeňme si začiatky sviatku Valentína, ktorí patrí všetkým ľúbiacim sa párom. Koncom tretieho storočia prišiel o hlavu jeden krásne tvrdohlavý kňaz Valentín, ktorý sa vzpriečil príkazu cisára Klaudia. Ignoroval jeho zákaz sobášiť mladým ľuďom, ktorého cieľom bolo udržať životaschopné vojsko, a zamilované dvojice oddával tajne. Na počesť empatického kňaza sa začal sviatok zamilovaných sláviť posielaním pozdravov a drobných darčekov.

Dnes sa však často kladie dôraz na efekt a podarúnok sa stáva hlavným programom sviatočného dňa. A v suveníroch s valentínskym imidžom sa priam topíme. Len si to priznajme, je to tak jednoduché zájsť do obchodu a kúpiť najväčšiu bonboniéru, kyticu ruží či dokonca honosnejší darček s briliantom a s vygravírovaným venovaním. Akoby sme najmä cenou a veľkosťou daru potvrdzovali hĺbku vzťahu.

No láska je ten najprirodzenejší cit, ktorý si žiada aj rovnako úprimné vyznanie. Postačí preto iba náznak ako valentínsky symbol prstom vyrytý do snehu a ak sme na opačnom konce sveta, tak do piesku. Alebo tá najskromnejšia kytička nežných snežienok. Prípadne vlastnoručne ušitá textilná dekorácia v tvare srdca položená na obľúbenej knihe alebo umiestnená pod vankúš tak, aby si ju partner pred spánkom určite našiel.

A čo takto sklenená nádoba plná obľúbených cukríkov priateľa? Ak k nej pridáme pár jednoduchých, ale veľavravných dekorácii, bude to milá pozornosť, ktorá chytí milovaného človeka určite za srdce. Kytica ruží všetko dopovie.

A vítaná je aj fantázia s príchuťou starostlivosti ako dôkazu lásky. Ak svojmu partnerovi pripravíme raňajky do postele, bude to zrozumiteľné vyjadrenie citu bez veľkých slov. Veľavravné bude v takom prípade aj srdiečko z medu či džemu na krajci chlebíka. Veď Valentín je hlavne záležitosť srdca, nezabúdajme.

redakcia Doma a Rada, FOTO: www.freepik.com