Svadobná torta má úctyhodnú históriu

VARENIE - SVETOVÉ A MINULÉ CHUTE    Svadobná torta je jedným zo symbolov svadobnej hostiny. Impozantný múčnik má dokonca svoju históriu, ktorá ešte umocňuje jeho úlohu v dni tak dôležitom pre čerstvých manželov.

Začiatky tradície svadobnej torty siahajú až do starého Ríma. V tejto komunite sa na svadbu piekli pšeničné a jačmenné chlebíky ako symboly prosperity i plodnosti. Jeden z nich zvykol ženích rozlomiť nad hlavou nevesty, čo malo mladomanželom zabezpečiť potomstvo i šťastie a zároveň sa týmto aktom vyjadrovala dominancia muža v manželskom zväzku. Ani omrvinky z rozlomeného chlebíka nevyšli na zmar. Pozbierali ich hostia, ktorí verili, že kúsok šťastia mladomanželov sa ujde aj im.

Inšpirácia pre vznik poschodovej torty

Stredovek priniesol humor do koláčovej tradície. V Anglicku sa v rámci zábavy na svadobnej hostine zvykla postaviť kopa koláčov podobných vianočkám, cez ktorú sa mladomanželia snažili pobozkať, čo však nebolo vôbec jednoduché. Tento zábavný prvok inšpiroval v 17. storočí autorov poschodovej torty. Francúzski pekári vymysleli dômyselný držiak na stabilitu viacerých korpusov.

Problém s polevou

V tom čase vytvoriť podobné sladké monštrum, z ktorého žasli všetci svadobčania, nebolo vôbec jednoduché. Tortu pripravovali aj niekoľko dní, no keďže tvorcom chýbala chladnička, nemohli ju zdobiť polevou hneď. Roztopila by sa. Preto cesto najprv natreli bravčovou masťou, aby neoschlo a v deň svadby ju zoškrabali a nahradili originálnou polevou. Neskôr začali pridávať do polevy viac tuku, aby zostala dlhšie čerstvá.

Biela farba, ktorá vyjadrovala aj čistotu nevesty a nového začiatku dvoch ľudí, začala okúzľovať najmä vo viktoriánskom období. Šľachtické rodiny si mohli dovoliť obliecť celú svadbu do bielej. Vrátane koní s kočiarom, nádherných vyšívaných nevestiných šiat s vlečkou, luxusného prestierania a dekorácií stola na hostine a tiež bielej polevy na úctyhodne vysokej torte. Vtedy sa vyrábala sa z drahého rafinovaného cukru.

Krájanie a konzumácia

Čo by to bolo za tortu, keby len očarúvala krásou. Každú treba pokrájať a zjesť. Aj v týchto prvkoch sa udržujú tradície, ktoré nadväzujú na tie staré rímske. Najmä rozdelenie torty medzi svadobčanov, aby takto každý kúskom participoval na šťastí mladého páru. Ako prvá zvykla múčnik nakrojiť nevesta, ktorá sa ako žena stará o kuchyňu a chutné jedlo. Dnes však svoju svadobnú tortu krájajú novomanželia zvyčajne spolu. A aby im manželstvo vydržalo, musia ju aj ochutnať. Čo i len malý kúsok. A keď už sme pri zvyklostiach a poverách, nevesta by sa nemala v žiadnom prípade podieľať na pečení svadobnej torty, zákuskov alebo koláčov, lebo by mala uplakané deti a trpela by v manželstve núdzou.

Majstrovské diela

V súčasnosti si snúbenci na svoj veľký deň objednávajú tortu podľa svojich predstáv. Niektoré cukrárenské výrobne alebo aj individuálni podnikatelia sa orientujú výhradne na tento druh múčnikov a sú schopní vytvoriť absolútne tortové zázraky. A nepečú len bežné poschodové torty, ale zvyknú pripravovať aj torty rôznych tvarov, ktoré vyjadrujú záujmy, profesiu či sny mladého páru. Môže to byť jachta na rozbúrenom mori, rozprávkový zámok alebo auto, na ktorom si do poslednej čokoládovej matice či kolesa všetci pochutnajú.

redakcia Doma a Rada, FOTO: www.freepik.com