Tak sme si tu kedysi žili a šili
HARMÓNIA - TVORÍME Teraz niečo pre pamätníkov, ktorí prežívali svoje mladé roky v rokoch sedemdesiatych či osemdesiatych. Aj vtedy boli Slovenky ako z módneho časopisu. Napriek obmedzeniam, ktorými trh v období socializmu trpel, vedeli si nájsť cestičky, ktorými sa priblížili k imidžu Parížaniek či Milánčaniek. A Taliani i Francúzi potom pri prechádzkach slovenskými ulicami nešetrili obdivnými pohľadmi a chválou. Zaslúžený potlesk nielen prirodzenej kráse, ale aj amatérskym krajčírkam, ktoré dotiahli imidž do dokonalosti. Tak sme si tu kedysi žili a popritom niektorí aj šili.
Žiadny zázrak, skôr nevyhnutnosť. Našťastie, slovenské ženy mali kreatívnosť odjakživa v krvi. Celé stáročia sa zraňovali o vreteno pri pradení ľanu, farbili ruky pri spracovaní modrotlače a pichali prsty pri vyšívaní náročných motívov na krojoch. A robili tak aj v druhej polovici 20. storočia, iba zamenili techniky. Lebo do módnych trendov v obliekaní sa vždy znovu zapletali aj etno prvky. Nosili sa vtedy háčkované vestičky i tašky, povyšívané letné blúzky a obrovské pletené pulóvre. Pred štyridsiatimi rokmi nebolo na Slovensku takmer rodiny, kde by niektorá zo žien nevedela narábať s háčikom či ihlicami. No prím v technikách hral šijací stroj, najlepšie obišli tie famílie, kde domáca pani dokázala vlastnoručne ušitými modelmi zaodieť seba i deti a prípadne aj manžela, ktorému spichla bundu na lyžovačku alebo módne twistové nohavice. Mnohé ženy tak doslova tvorili rodinný šatník vo vlastnej réžii. Návrhárky, strihačky a krajčírky v jednej osobe.
Stíhanie módnych trendov
Aktuálne hity sezóny vždy rozhodli, či ste in alebo out. Nie ako dnes, keď si môžete podľa chuti obliecť čokoľvek a nebudete nikdy mimo. Kedysi bolo treba reagovať operatívne, aby sa nevychádzalo z módy, to spoločnosť citlivo registrovala. Ak leteli šaty s vyšívanými kvietkami, zhľadúvali sa rýchlo farebné bavlnky po zásuvkách. A keď prišla do módy "banánová sukňa", vymieňali si amatérske krajčírky jednoduchý strih ako horúcu novinku. A slovenské mestá potom zaplavili letné sukne podľa rovnakého dielu, iba dezény sa menili v intenciách vkusu nositeľky.
Jedine texasky museli byť originál. Buď dovezené zo zahraničnej služobnej cesty alebo kúpené v Tuzexe za bony, socialistickú valutu. Prípadne sa vystál rad v Priori, ak prišiel tovar. Na ten sa v úctyhodnom zástupe čakalo aj u veľkého Baťu v Bratislave. Ženy však vydržali. Konečný úlovok, dva či tri páry nových lodičiek a sandálov zahraničnej výroby, stál za to.
A domáce šičky mali tiež svoj raj. Na každom kroku obchody s metrovým textilom. Meter barchetu, tradičnej bavlny, ste dostali za 20 slovenských korún. Baly látok rôznej kategórie a kvality, to bolo krajčírske nebo, ktoré uspokojovalo potreby aj inšpirovalo. Doma sa potom čarovalo a vznikali modely károvaných sukní, rifľových kabátikov a dokonca plesových šiat.
Burdu by rada každá
Aj keď sa slovenský textilný a odevný priemysel od 50-ych rokov pekne rozmáhal a v 70-ych mal už slušné zastúpenie výrobcov, v ktorých sa produkovala aj pekná móda, nie vždy sa stíhali trendy. A tak si ženy pomáhali sami. Potom bol dôležitý zdroj strihov. Módne časopisy s kvalitnými strihovými prílohami sa nosili spoza hraníc podobne ako platne populárnych hudobných skupín. Tie najšťastnejšie si vybavili odoberanie Burdy, ktorá sa neskôr objavila aj v stánkoch, ale bolo treba kamarátiť sa s predavačkou v trafike. V skutočnosti však najinšpiratívnejšie modely mal časopis Neue Mode, ktorý Burda v 80-ych rokoch ako svoju najväčšiu konkurenciu kúpila a tým zlikvidovala. Nejedna domáca krajčírka vtedy zaplakala.
Aj slovenské časopisy inšpirovali
K módnym trendom sa však hlásili i viaceré slovenské tituly, ktoré zastupovali na mediálnom trhu tvorivú formu časopisov. Najznámejší bol mesačník Móda, v ktorom listovali ženy už od roku 1949. Vyprofiloval sa na kvalitný módny žurnál, v ktorom predstavovali svoju prácu špičkoví módni tvorcovia a návrhári a na ktorom vyrástlo viacero známych módnych fotografov.
Mladšie ročníky dostali v roku 1969 darček – nový módny štvrťročník Dievča. Už prvé číslo, pripravené takmer kompletne z výstrižkov zo zahraničných časopisov bolo príjemným šokom pre mladú generáciu. Cez háčkované čiapky s obrovským kvetom, krátke sukničky a bižutériu z domácej dielne na nich dýchol zakázaný západ ako menší tvorivý uragán. Vtedajšie adolescentky prečítali nový časopis odpredu i odzadu a zopakovali to ešte trikrát, priam hltali cudzie vzory, ktoré okamžite prijali za svoje a skopírovali k obrazu svojmu.
A nedá sa zabudnúť ani na obľúbenú Dorku, mesačník s podtitulom "Dobré rady každému" určený všetkým kreatívnym ženám. Od roku 1966 prezentoval tento jedinečný mesačník talent často amatérskych autoriek, orientujúcich sa hlavne na bytový dizajn, ktoré dokázali vykúzliť z interiéru skutočný domov. A potom to učili aj tie ostatné, stačilo sa inšpirovať a trúfnuť si. Mnohé sa však venovali aj tvorbe odevov, šitých a pletených modelov.
Záujem čitateľov a vysoké náklady (Móda sa predávalo v počte 100-tisíc kusov, Dorka dokonca dvojnásobne viac), ktoré môžu mnohé súčasné magazíny len závidieť, svedčia o zmysluplnosti existencie týchto časopisov, ktoré kedysi pomáhali ženám skrášľovať domáce prostredie a vylepšovať vlastný imidž.
Tak si tu žijeme, ale už nešijeme
Dnes sa už podobný štýl života nenosí. Stačí predsa zájsť do hociktorého obchodného centra s množstvom predajní s oblečením, najlepšie na konci sezóny, keď sú výrazné akciové zľavy, a za pár eur si kúpiť blúzku i nohavice, športovú súpravu, dvoje šiat a ešte pár tričiek a minisukňu pre dcéru. Kto by dnes strihal, skúšal a šil. Napokon, ani niet veľmi z čoho. Obchodov s metrážou totiž výrazne ubudlo. Začarovaný kruh, pretože mnohým sa už nevyplatí a ani nechce vyťahovať zo šatníka šijací stroj po mame. A výsledok? Spokojní obchodníci s odevmi, ktorí neprichádzajú o svoju tržbu a výrazne klesajúca zručnosť populácie, ktorá sa ihly už veľmi nechytá. Na výnimky amatérskych krajčírok, ktoré v štýle eko dávajú druhú šancu starým košeliam či jarným kabátikom a tvoria viac či menej invenčné a vydarené modely s novým puncom. A to je to, čo sa teraz práve nosí.
Alžbeta Slováková - Spáčilová, FOTO:
archív, www.pixabay.com