Trochu zabudnutá dula

VARENIE - POTRAVINY     Dula, nazývaná aj zlaté jablko, bola kedysi bežným ovocím, dnes sa však zo zostavy zdrojov vitamínov stratila. No občasné gastronomické návraty bývajú užitočné.

Dula pochádza z Ázie, ale darí sa jej aj v teplejších častiach Európy vrátane južného Slovenska. Tento druh ovocia si kedysi cenili veľmi Gréci, ako symbol zdravia a plodnosti plnila úlohu rituálneho daru na svadbe. Neskôr sa dostala aj na Peloponézsky polostrov a na Sicíliu a v stredoveku ju pestovali v kláštorných záhradách aj v ostatných častiach Európy. Rastie na menších stromoch príbuzných jabloni i hruške a existujú viaceré sorty. Niektoré pripomínajú tvarom hrušku, iné skôr jabĺčko, tie majú chutnejšiu dužinu. Zrelé plody majú žltú farbu, sú pokryté jemnými chĺpkami a charakteristická je ich silná aróma. Preto gazdiné dávali dule do políc medzi bielizeň, aby bola voňavá a zároveň chránená pred moľami. Alebo ich nechali položené na stole, aby osviežili miestnosť.

Mala svoje miesto v kuchyni

Dula je ešte i dnes veľmi obľúbená v Portugalsku. Tento druh ovocia používajú na prípravu kompótu, marmelády, želé, muštu, vína či destilátov a dokonca dulového syra. Naše staré mamy z nej robili najčastejšie lekvár a sušenú ovocnú pastu.

Trónila i v ľudovej medicíne

Dula sa využívala aj pri liečbe zdravotných problémov. Sušené plátky dužiny pomáhajú pri problémoch so žalúdkom a tiež pri hnačke a črevnom katare. Varená dula zlepšuje trávenie a činnosť žalúdka. Prítomnosť vlákniny pôsobí pozitívne na črevá. Výhrou je aj pektín, ktorý sa podieľa na tvorbe ochranného povlaku na črevnej sliznici, čím pomáha zmierňovať kolikové stavy. A dula obsahuje aj ďalšie dôležité látky – vitamíny B1, B2 a C a tiež magnézium, vápnik, fosfor a železo.

Poznámka: Čerstvá dula má ťažko stráviteľnú dužinu, tá sa chutnou stáva až pôsobením mrazu. Vtedy sa v plodoch niektoré látky spôsobujúce trpkú príchuť samovoľne rozložia.

redakcia Doma a Rada, FOTO: www.freepik.com