V minulosti sa jedlo striedmo

VARENIE - SVETOVÉ A MINULÉ CHUTE    Sme len naoko vo výhode. Na jednej strane máme k dispozícii obrovský výber jedál vrátane cudzokrajných špecialít, ktorých recepty si nosíme z dovoleniek alebo sa ich učíme vďaka záplavy kuchárskych kníh talianskej, čínskej či mexickej kuchyne. No na druhej strane sme občas presýtení pestrosťou a nevieme si vždy vybrať. Naši predkovia žili v skromnejších podmienkach vrátane stravovania, nemali preto dilemu a boli navyše aj zdravší.

V súčasnosti prechádzame od jednej hostiny k druhej. Raz si doprajeme husacinu s lokšami, následne japonské sushi, potom prídu Vianoce s bohatou ponukou, neskôr fašiangy alebo susedova zabíjačka, až sa prepracujeme k pobytu v exotike, kde svoj organizmus odvážne testujeme pochúťkami mora a miestnymi tradičnými poriadne štipľavými jedlami. A tak dokola po celý rok skúšame, čo náš tráviaci systém vydrží. V minulosti, najmä na vidieku, bola tradičná zostava jedál obmedzená, no nechýbali v nej žiadne základné potravinové zložky. No ľudia kedysi neboli tak často chorí a odolali lepšie rôznym infekciám. Čo sa zvyklo jedávať pred sto či dvesto rokmi najčastejšie?

• Obilniny, z ktorých sa varili obilné kaše a múčne jedlá (fliačky, rezance, halušky, šúľance posypané makom, dusenou kapustou, bryndzou alebo tvarohom), a hlavne sa piekol chlieb alebo aspoň posúchy či placky.
• Zemiaky sa pripravovali na rôzne spôsoby, či už varené alebo pečené v kombinácii s rôznymi bylinkami a koreninami, prípadne údenou slaninkou a kyslou kapustou.

• Zeleninu si každý dopestoval a bola základom mnohých jedál, napríklad obľúbených prívarkov, najčastejšie sa využívala kapusta a kvaka.

• Strukoviny zabezpečili dostatok vitamínov, ale hlavne dokázali rodinu zasýtiť.
• Ovocie na stole nemohlo chýbať, ale išlo zásadne o tradičné sorty rastúce v lokalite, najmä jablká, hrušky a slivky a tiež lesné plody. Zo všetkých druhov sa piekli chutné koláče a varili džemy.
• Huby dostupné v blízkych lesoch boli zaujímavým sezónnym spestrením a sušené zohrali dôležitú úlohu ako dochucovadlo polievok a prívarkov.
• Mlieko a syry si mohli dovoliť všetci, ktorí chovali zvieratá, na prísun bielkovín však stačila aj jedna koza alebo pár ovečiek.
• Ak nechýbala na dvore hydina, bolo dostatok vajec na rôzne obľúbené pochúťky i múčniky a občas aj si mohli domáci dovoliť aj slepačiu polievku, známy to životobudič.
• Smäd sa hasil vodou zo studne, ale i cmarom a pili sa aj bylinkové čaje sladené ovocnými sirupmi alebo biela káva z melty či z cigórie.

Dôležitý postreh: V minulosti sa konzumovalo mäso jeden, maximálne dvakrát od týždňa, jedli sa prevažne varené a dusené pokrmy, vyprážalo sa až neskôr a grilovanie bolo veľkou neznámou.

Viac sa chodilo po svojich

Organizmus v lepšej kondícii si naši predkovia udržiavali aj intenzívnejším pohybom. Boli fyzicky aktívnejší, viac sa pohybovali vďaka pracovným povinnostiam v teréne a okolo domu a častejšie sa chodilo. Všetky cesty do najbližšieho mestečka či na tradičné trhy a jarmoky sa zvládali pešo vlastnými nohami.

redakcia Doma a Rada, FOTO: www.freepik.com