V zástere európskeho strihu

VARENIE - SVETOVÉ A MINULÉ CHUTE – RUBRIKA    Európa si svoj vysoký štandard v kuchtení drží už stáročia. Na tak relatívne malom území žije množstvo národov, ktoré si pestujú svoje tradície a zvyky vo varení. Každý z nich má vlastné miestne špeciality a preferované potraviny, samozrejme aj v súvislosti s historickým vývinom a prírodnými podmienkami územia, ktoré obývajú. Predstavíme si špecifiká týchto kuchýň, ale i ďalších zaujímavých smerom na východ, vrátane ruskej.

Grécko:

Gréci si pri príprave potrpia na čerstvé potraviny a bylinky. Tento národ si rád pochutnáva na daroch mora, či už rybách, krevetách, rakoch, langustách alebo chobotniciach. Mnoho jedál je pripravených z rýb a morských živočíchov, ale k obľúbeným patrí aj kozľacina a baranina. K tomu kopa zeleniny, šalátov doplnených olivovým olejom, ovčím syrom, cesnakom a olivami. Sú to všetko zdravé, ľahko stráviteľné jedlá a uvarené podľa jednoduchých receptov. K typickým jedlám patrí nákyp z mletého mäsa a baklažánov, fašírky z hovädzieho mäsa, cestoviny zapečené spolu s mletým mäsom, listy viniča plnené ryžou a ražniči s kúskami bravčoviny alebo jahňaciny. Z jahňaciny robia aj obľúbený gyros, ku ktorému sa podáva grécka omáčka tzatziki. Je pripravená z jogurtu, postrúhanej uhorky, cesnaku a korenia na štýl našej tatárskej omáčky, ale je to zdravšia verzia. Gréci si často doprajú osviežujúce šaláty z ovocia, hlavne hrozna, melónov a broskýň a tiež fíg, ale ani v horúcom lete nepohrdnú grilovanými špecialitami. Zo sladkostí obľubujú múčniky z kysnutého cesta so škoricou alebo záviny z lístkového cesta, v ktorom hrajú prím orechy a sirup alebo med. Z tradičných gréckych nápojov spomenieme živicové víno, anízový alkohol, koňak Metaxu a pálenku Rakiu.

Bulharsko:

Táto krajina priam evokuje predstavu slnkom ožiarených rozsiahlych ovocných sadov, hroznových viníc a polí plných zrelých rajčiakov a paprík. Preto bulharská kuchyňa priam vonia po leče. Zelenina v jedlách výrazne dominuje. Bulhari si síce radi zahryznú aj do surovej uhorky, ale najradšej si pochutnávajú na opekaných paprikách, ktoré plnia syrom, a na šalátoch, pri príprave ktorých nešetria cibuľou a cesnakom a ktoré si ešte vylepšujú bulharským jogurtom. Je chuťovo výraznejší, ako ten náš a predstavuje aj záťažovú skúšku pre tráviaci systém. Ale tamojší obyvatelia ho považujú za zdroj mladosti, zdravia a aktívneho života do vysokého veku. Z druhov mäsa jednoznačne tróni baranina, z ktorej sa varia polievky a rôzne druhy hustého a sýteho boršču, kde sa uplatňuje opäť aj zelenina. Bulhari si potrpia na zapekané výdatné a korenené zmesi z ryže, z mäsa, z rajčiakov, z baklažánov, z cesnaku a ďalších ingrediencií, známe pod názvami pilaf, džuveč, sarma či musaka. Na informáciu o šopskom šaláte čiže o ochutenej sezónnej zelenine posypanej strúhaným syrom, zareagujú pozitívne hlavne ženy. Už roky je táto studená osviežujúca pochúťka súčasťou jedálnička všetkých adeptiek na štíhlu líniu, obzvlášť v letnom období. K najkonzumovanejším značkám syrov patrí kaškaval a syrene. Obľúbeným korením je vňať saturejky známa ako čubrica. Čo sa týka sladkostí, Bulharov ovplyvnila blízkosť tureckej kuchyne, ktorá múčniky veľmi sladí. Sú však chutné a veľmi zaujímavé – figuruje v nich med, oriešky, mandle, čokoláda i maslové krémy. Z nápojov sú tu populárne odvary z bazy a horských rastlín a nemali by sme zabudnúť ani na vynikajúce bulharské vína, ktorých kvalita súvisí s historickými tradíciami pestovania viniča v tejto krajine.

Švajčiarsko:

Táto krajina sa preslávila výbornými syrmi, ktoré si našli cestičky do celého sveta, pretože ich aróme a chuti len málokto odolá. Vari najznámejším je ementál. V reštauráciách a hoteloch je zvykom ponúkať na drevenom podnose plejádu rôznych druhov syrov. Švajčiari sú odjakživa tradicionalisti a možno to súvisí so zemitým štýlom života v minulosti. Pripútaní k pôde a klasickému hospodárstvu si vždy vypestovali, čo potrebovali. Najpoužívanejšou potravinou okrem obilia, mlieka, syra, ovocia, zeleniny, rýb a medu boli zemiaky. Preto mnoho receptov sa krúti okolo tejto základnej požívatiny. Úcta k tradíciám sa u tohto národa prepája s perfekcionizmom, pri varení precízne dodržiavajú recepty svojich starých mám a používajú potraviny vypestované a vyprodukované vo Švajčiarsku. Často sa v nich vyskytujú syry, tvaroh, maslo a smotana. Nečudo, základom je mlieko od zdravých kravičiek, ktoré na čerstvom horskom vzduchu Álp popásajú na kvalitných pasienkoch. Švajčiarska kuchyňa je v skutočnosti medzinárodnou. Pretože leží akoby v náručí troch krajín, gastronomické zvyky prebrala od svojich susedov. Časti v blízkosti Francúzska využívajú v kuchyni častejšie rybie mäso, ktoré zajedajú zemiakmi a chlebom, a obľubujú tiež syrové jedlá. K najoriginálnejším patrí fondue, ktoré si našlo priaznivcov na celom svete. Do tejto syrovej omáčky, počas konzumácie priebežne zahrievanej, si stolovníci namáčajú kúsky chleba a pochúťku zapíjajú čiernym čajom alebo bielym vínom. Kantóny v blízkosti Talianska sa neubránili cestovinám a tie situované vedľa Nemecka preferujú skôr údené mäsové výrobky, rôzne klobásy a párky. K tamojším tradičným jedlám patrí rősti - opečené medailóniky z mletého teľacieho mäsa podávané so zemiakmi. Tento národ rád pečie sladkosti, obľubuje napríklad medový koláč s cukrovou polevou alebo šišky z piškótového cesta. Múčniky sa zvyknú hojne polievať vynikajúcou švajčiarskou čokoládou. Švajčiari si pri zábave doprajú často ovocné drinky a pivo, destiláty sú v reštauráciách drahé.

Španielsko:

O španielskej kuchyni sa kedysi tradovalo, že preferuje príliš korenisté až štipľavé a tiež mastné jedlá. V skutočnosti, o čom sa mohli v posledných desaťročiach presvedčiť tie státisíce turistov, je veľmi pestrá, no zároveň prostá a používaním korenín vyvážená. Na rôznorodosť jedál sa podpísali vplyvy iných národov, napríklad Talianov, Francúzov alebo Arabov. A o gastronomických zvyklostiach aj tu, ako všade inde, rozhodoval charakter krajiny a jej prírodné bohatstvo. Španielsko sa delí na viaceré regióny, ktoré si zachovávajú svoje stravovacie zvyky, či už je to baskická, katalánska, kastílska alebo andalúzska kuchyňa. K najlepším však patria galícijskí kuchári, pretože pre nedostatok príležitostí v rodnom kraji odchádzali do ostatných častí Španielska a svojím umením museli pretromfnúť domácich odborníkov. Teplomilné podnebie praje bohatej úrode ovocia i zeleniny, najmä rajčiakov a papriky, tieto druhy sa objavujú v španielskej kuchyni veľmi často. V prímorských častiach si pochutnávajú na rybách a morských živočíchoch, vo vnútrozemí sa varí z bravčoviny, z údenín, z teľaciny, z baraniny i z jahňaciny. Zo základných ingrediencií je typické používanie cesnaku, olív, cibule, cícera a olivového oleja, ale aj bravčovej masti. Z korenín sa často opakuje rozmarín, tymian, bazalka, estragón, oregano, zázvor, ale aj chilli, škorica a aníz. Špecialitou, ktorá už zľudovela, je jednoduché jedlo z chobotnice. A k tradičným jedlám patrí piroh plnený mäsovou alebo rybacou plnkou a cibuľou, alebo paella. Toto jedlo z ryže a rôznych druhov rýb a zeleniny si prerazilo cestu do celého sveta, kde sa varí v rôznych obmenách v štýle "čo komora dala". A preto aj vždy chutí inak.Rovnako známou je aj studená zeleninová polievka gaspacho. Španieli si často a radi pripravujú marinovanú zeleninu či zeleninové šaláty s rôzne ochutenými zálievkami a omelety, k obľúbeným patrí tortilla pripravená zo zemiakov a vajec. Takmer ku všetkému jedia chlieb. Tradičným zákuskom je mandľová torta ale aj veľmi sladké múčniky s marcipánom, kandizovaným ovocím, medom a škoricou z arabskej kuchyne. A posedenie pri dobrom jedle sa tu nedá predstaviť bez dobrého španielskeho vína. V reštauráciách sa však často objednáva aj nápoj z granátových jabĺk grenadína a sangría, čo je zase miešaný nápoj z červeného vína, šampanského, brandy a ovocia.

redakcia Doma a Rada, FOTO: www.freepik.com