Veľkonočné jedlá tradične

VARENIE - SVETOVÉ A MINULÉ CHUTE    Termínom pre ukončenie jarného pôstu bol obed na Veľkonočnú nedeľu, keď si celá rodina mohla oficiálne dopriať potraviny a obradové jedlá, ktoré nechali vysvätiť pri rannej omši.

A čo sa zvyklo počas jarných sviatkov klásť na stôl? Zvyčajne koláče, chlieb, varená šunka, klobásy, maslo, tvaroh a samozrejme vajcia. Týmto potravinám sa prisudzovala magickú moc. Časť z nich alebo aspoň odrobinky sa ušla aj domácim zvieratám a omrvinky z chleba a škrupinky z vajíčka sa zvykli zaorať do brázdy, aby bolo dostatok jedla po celý rok.

Vajíčka ako symbol jari boli základom viacerých tradičných jedál. K frekventovaným patrila praženica alebo tiež jaječnica či pankúch, inde preferovali upečenú zmes z vajec, údeného mäsa a žemlí, tzv. babu či stratené kura. Syrek alebo hrudka uvarený z vajec a mlieka dnes mnohí už nepoznajú, ale kedysi to bolo obľúbené obradové jedlo. Zvykol sa ponúkať aj mládencom, ktorí chodili polievať. A pretože v stádach už prišli na svet jarné mláďatá, solventnejší si upiekli kozľa alebo jahňa. Chudobnejší sa mäso nahrádzali mliečnymi výrobkami, najmä tvarohom, syrom a oštiepkom. A keďže na žiadnej hostine nemôže chýbať koláč, ženy napiekli jidášky, pečivá v tvare písmen, zvieratiek a figúrok, alebo okrúhly koláč paska, ktorý symbolizoval slnko i nový život. Ale robili sa aj podlhovasté koláče a záviny známe ako mrváň či calta.

A akáže by to bola Veľká noc bez baránka z jemného cesta upečeného v hlinenej alebo železnej forme? Samozrejme patrične pocukrovaného a ozdobeného mašličkou pre radosť detí.

redakcia Doma a Rada, FOTO: www.freepik.com