Veľkonočné zvyky vo svete
HARMÓNIA - SVIATKY A TRADÍCIE Aj keď je filozofia Veľkej noci postavená na rovnakých pilieroch, a je všeobecne uznávaná ako jeden z najdôležitejších sviatkov roka, jednotlivé časti sveta sa stáročiami v štýle zvykov trochu odklonili.
V Taliansku vnímajú tieto dni ako priestor pre liturgiu a modlenie, centrom cirkevných obradov je Rím, kam prichádzajú na Veľkú noc pútnici z celého sveta. V nedeľu blahorečia Taliani vetvičky olivovníka a v pondelok popoludní zvyknú celé rodiny robiť piknik. Najradšej konzumujú vajíčkové jedlá, pečenú jahňacinu a kysnuté koláče s s mandľami a kandizovaným ovocím.
Česká mentalita je podobná našej. Preto na Veľkú noc nechýba ani klasická šibačka s veľkým vycifrovaným korbáčom, ani maľované vajcia či konzumácia sladkých koláčov a vaječných jedál.
Nemci si potrpia na veľkolepú výzdobu v mestách a typickým je u nich veľkonočný zajac, ktorý vraj všetky vajíčka schováva v hniezde. Preto ich deti po celej záhrade usilovne hľadajú a tešia sa z každého nájdeného košíčka plného čokoládových maškŕt.
Austrália si tento zvyk prebrala v plnom znení. Aj tu deti hľadajú veľkonočné vajcia, ktoré nadeľuje zajac. I Američania vnímajú Veľkú noc skôr ako príležitosť pre stretnutie rodiny, deťom robí radosť pátranie po vajíčkach od veľkonočného zajaca.
Veľká Británia je povestná okázalosťou. Najmä kvôli aktivite kráľovnej, ktorá na Zelený štvrtok vždy obdaruje špeciálne razenými mincami toľko poddaných, koľko má práve rokov. Deti si tú zvyknú sladkú odmenu vykoledovať alebo hľadajú v dome čokoládové vajcia a s obľubou sa organizujú rôzne oslavy, sprievody mestom, veslárske závody a súťaže, napríklad pivovarských záprahov. Zaujímavou je aj prehliadka púšťania drakov. A podľa starého zvyku priväzujú druhý pondelok po tom veľkonočnom ženy manželov k stoličke a žiadajú výkupné v minciach. Obľúbený je ovocný koláč s 12 hrudkami marcipánu na vrchu, ktoré symbolizujú dvanásť apoštolov.
Španieli sa na Veľkú noc sviatočne oblečení stretávajú v meste a sledujú tradičné predstavenie. Všade sa totiž konajú procesie, davy ľudí v stredovekých sutanách prechádzajú ulicami, kde sa musí zastaviť doprava. Súčasťou každej púte je kapela s hlučnými bubnami a bohato zdobené nosidlá s Kristom a ďalšími postavami z biblie v životnej veľkosti.
Rusi sa počas Veľkej noci veselia a zvyknú farbiť vajíčka, ktorými potom obdarúvajú priateľov. Chodia tiež do kostola, kde zapaľujú pri ikonách svojich patrónov sviece a domov si nosia svätenú vodu.
Rakúšania dodržiavajú na Veľkú noc smútok za ukrižovaného Krista. Zvony vtedy mlčia a počas bohoslužieb ich nahrádza zvuk drevených rapkáčov
Aj Fíni vítajú s radosťou jar. Zvyknú chodiť po domoch s koledami a deti hľadajú ukryté vajcia. Na rozdiel od hodov v iných krajinách vo Fínsku sa aj na Veľkú noc konzumuje klasické pôstne jedlo – ovsená kaša.
Portugalci si pochutnávajú na veľkonočných omeletách a koláčoch plnených vajcami a mäsom. Na Veľký piatok zvyknú spaľovať slamené postavičky. Sú symbolom Judáša, ktorý zradil Krista.
Aj Mexičania sa na Judáša veľmi hnevajú. Pretože už celé stáročia pália po večernej veľkonočnej bohoslužbe obrázky s týmto symbolom zrady
Francúzske deti si myslia, že vajcia, ktoré hľadajú po celom dome, sa zniesli z neba. Francúzi si potrpia na efektné, bohato zdobené veľkonočné sladkosti z čokolády.
Nóri vtesnali do veľkonočných zvykov trochu morbídnej atmosféry. Počas týchto sviatkov sa okrem maľovania vajec venujú najmä odhaľovaniu ťažkých zločinov. Noviny sú zaplavené detektívnymi prípadmi, ktoré majú riešiť čitatelia a televízne kanály sa predbiehajú vo vysielaní kriminálnych filmov a seriálov.
Zaujímavo trávia tento sviatok aj Dáni. Posielajú si prekáračkové anonymné listy a adresát háda, kto mu veršík poslal. Domy si v týchto dňoch ozdobujú zelenými vetvičkami a žltými narcismi.