Vinobranie je slávnostným holdom vína

HARMÓNIA - SVIATKY A TRADÍCIE     Ľudová oslava dobrej úrody vo vinohradoch má hlboké tradície, ale je aj súčasťou jesenného koloritu niektorých miest v oblastiach, ktoré sa upísali vinohradníctvu. Mnohí so slabnúcim letom, ktoré sa prevaľuje do chladnejších dní a nocí, už nevedia dočkať pôžitku zo sladkého burčiaku.

Trochu histórie nezaškodí

Vínna réva bola v teplejších krajoch v prvom rade zdrojom obživy. Rozširovanie jej pestovania určite ovplyvnila aj obľúbenosť zlatého moku, ktoré nesmelo chýbať na žiadnych krstinách, svadbe, kare či inej spoločenskej udalosti. Víno však figurovalo aj v ľudovom liečiteľstve, červené sa napríklad natieralo na miesta postihnuté reumou a zvarené pomáhalo vypotiť horúčku. Dokonca aj skysnuté víno našlo uplatnenie v kuchyni, gazdiné ho používali namiesto octu. Kolísku mal tento zázrak prírody v Kaukaze a strednej Ázii, ale veľmi rýchlo sa jeho pestovanie rozšírilo do ostatných krajín. Svedčí o tom obľúbenosť vína u starých Grékov, kresby o konzumácii tohto nápoja v egyptských hrobkách, bohaté tradície celosvetovo uznávaných sort zo Španielska či Argentíny, ale aj úspechy slovenských sektov na medzinárodných podujatiach v posledných rokoch.

Slovenská verzia vinohradníctva

Prvé záznamy o pestovaní vinnej révy konkrétne v Rači pochádzajú z 13. storočia. Už vtedy sa úroda zvykla sláviť vinobraním, ktoré sa stáročiami prepracovalo k statusu výnimočnej udalosti roka. Zúčastnili sa jej vždy všetci obyvatelia mestečka na čele s richtárom a mešťanostami, k dobrej nálade zahrala cigánska kapela či nemohli chýbať ani alegorické vozy so sudmi a lisom na hrozno vyzdobené strapcami a listami vinnej révy.

Podobné slávnosti patrili aj k životu aj iných vinárskych miest - Pezinka či Modry. Všetky rodiny, ktoré sa tejto činnosti venovali, boli na svoju profesiu veľmi hrdé a pôda i korene viniča rovnako ako vzácne skúsenosti sa dedili z otcov na synov či dcéry. Bola to však ťažká, náročná práca, ktorú schopnosti vinára vždy nedokázali ovplyvniť. Po mnohé sezóny znehodnotilo úrodu počasie či už priveľa dažďa alebo málo slnka, takže bobule neboli dosť sladké. V snahe vymodliť si dostatok slnečných lúčov a správnu nádielku vlahy utiekali sa v myšlienkach vinári ku svojmu patrónovi – k svätému Urbanovi.

Burčiaku nik neodolá

Vinobranie je vlastne obdobie oberačky hrozna zavŕšené slávnosťou, na ktorej vinári prezentujú svoje úspechy. Preto na slávnosti dominujú stánky s výstavnými strapcami hrozna a fľaše s rôznymi odrodami bieleho i červeného vína. A najmä burčiaku, ktorý je doslova ťahákom pre návštevníkov vinobrania. Tento čerstvý alkoholický nápoj vzniká čiastočným skvasením šťavy vylisovanej z hroznových bobúľ. Treba vystihnúť to pravé obdobie, kým má príjemnú sladkastú chuť, procesom kvasenia vzniká ďalší produkt ako jedna fáza zrodu vína – rampáš. Ten je už mierne kyslejší a má aj viac grádov. Ale pozor, ani konzumácia burčiaku nemusí zostať bez následkov, preto je lepšie ho len po troche koštovať, ako vypiť za liter.

Pre chuť i vôňu

Súčasné vinobrania sú hotovou kulinárskou mekkou. Ponuka je tak pestrá a príťažlivá, že našinec má často problém si vybrať. Stánky si rozložia živnostníci z oblasti gastronómie a lákajú neodolateľnými vôňami živánskej, pečenej husaciny alebo prasiatka a opekaných klobások. A sortiment dopĺňa aj varená kukurica, pagáčiky, pukance, štrúdle, medovníky a sladkosti pre deti od výmyslu sveta. Už ostáva len povedať: Na zdravie a dobrú chuť! Sezóna vinobrania a burčiaku práve začína.

redakcia Doma a Rada, FOTO: www.freepik.com